V mnohých núdzových situáciách, na ktoré OSN reaguje, je miera dojčenia vysoká. Ale v Gaze, rovnako ako v Spojenom kráľovstve, len asi polovica žien dojčí dlhšie ako šesť týždňov. „Hneď ako konflikt začal, vedeli sme, že to bude výzva,“ hovorí Anu Nayaran, hlavný poradca UNICEF pre detskú výživu v núdzových situáciách.
„Ak nedojčíte svoje dieťa, ste uprostred konfliktu, nebudete môcť náhle začať kŕmiť svoje dieťa,“ hovorí. „Sú úplne odkázané na dojčenskú výživu.“
Amal dokázala dojčiť Mohameda mesiac, ale potom zistila, že neprodukuje dostatok mlieka. „Celý čas som sa bála a bola som nervózna. Nezameriavala som sa na pre mňa dobré jedlo. Takže som pre neho nemala mlieko,“ hovorí. „Ale snažila som sa.“
Ako vojna postupovala, bolo to čoraz ťažšie. Vodný systém Gazy sotva funguje. Väčšina novopečených matiek je dehydrovaná, čo bráni ich schopnosti produkovať mlieko. „Ľudia vypijú menej ako dva litre vody denne a to je sotva dosť na pitie, nieto ešte na umývanie,“ hovorí pani Nayaran.
Do Gazy sa nedostáva dostatok dojčenskej výživy. Na trhu zostáva málo. Hoci OSN zareagovala a poslala ju ako pomoc, počet nákladných áut vstupujúcich do Gazy je oveľa nižší ako pred vypuknutím vojny. Medzitým boje a rozpad spoločenského poriadku znamenajú, že konvoje v Gaze boli napadnuté a vydrancované.
(Článok pokračuje na ďalšej strane)
