Niektorí vlastníci bytov kúrili rovnako alebo sa pokúsili na vykurovaní šetriť, avšak na úkor susedov, vďaka čomu im náklady za teplo stúpli.
Novela zákona o rozpočítavaní nákladov na teplo vyvolala po minuloročnom vyúčtovaní vlnu odporu hlavne medzi majiteľmi investičných, neobývaných či menej využívaných bytov.
Kto šetril, neušetril
Napriek tomu, že niektorí vlastníci bytov kúrili rovnako alebo sa pokúsili na vykurovaní šetriť, avšak na úkor susedov, im náklady za teplo stúpli. Zvyšovanie najhoršie postihlo bytové jednotky, ktoré majú individuálne vykurovanie, kde im bola zaúčtovaná základná zložka v 100-percentnej výške, píše Pluska.
Výšku nákladov na teplo ovplyvňujú dve zložky – základná a spotrebná. Kým pri základnej sa náklady určujú podľa veľkosti bytu v metroch štvorcových, spotrebná predstavuje namerané údaje na radiátorových meračoch, dodáva portál sospotrebitelov.sk.
Doteraz sa odporúčalo nastaviť hodnoty na 60 % základnej a 40 % spotrebnej zložky. Okrem toho sa stanovil aj koeficient pre rozpočítanie nákladov, aby boli spravodlivé voči viacerým dotknutým stranám. Koeficient špecifických nákladov medzi jednotkami s najnižšou a najvyššou spotrebou v rámci bytového domu nesmel prekročiť 2,5-násobok.
V prípade, že rozdiely na vykurovaní boli medzi bytmi vyššie, upravili sa práve hodnoty základnej a spotrebnej zložky.
Z dôvodu percentuálnej zmeny týchto údajov nastávali prípady, kedy spotrebitelia, ktorí kúrili rovnako alebo menej, museli doplácať na susedov, ktorí naopak spotrebovali viac tepla.
Úprava koeficientu
Sťažnosti majiteľov na vyúčtovanie sa rozhodlo Ministerstvo hospodárstva riešiť ďalšou novelou z 15. decembra, ktorá sa premietne už do najbližšieho vyúčtovania za rok 2024, ktoré vlastníci obdržia do schránok do konca mája 2025.
Prvá zmena sa týka koeficientu, ktorého hodnota sa zmení z 2,5 na 2,85-násobok. Prejaví sa to na nákladoch tým, že viac vykúrené byty si za spotrebované teplo priplatia oproti bytom, ktoré šetria alebo vôbec nemajú zapnuté vykurovanie.
Vlastníci bytov sa môžu dohodnúť na vlastnom nastavení pomeru medzi základnou a spotrebnou zložkou, avšak základná zložka musí dosiahnuť najmenej 30 percent a musí sa pri výpočte nákladov dodržať spomínaný koeficient na úrovni nanajvýš 2,85. Pri prekročení sa upraví základná zložka na celé percento.
Zmena pri bytoch s vlastným vykurovaním
Novela sa dotkne aj bytov s individuálnym kúrením. Doteraz sa základná zložka platila v plnom rozsahu, výnimkou boli nadstavbové či podkrovné byty, ktoré mali koeficient 0,2, čiže základná zložka predstavovala 20 percent.
Základná zložka sa rozpočíta aj medzi byty a nebytové priestory, ktoré sú odpojené od vykurovania v objekte rozpočítavania, kde podlahová plocha bytu alebo vykurovaného nebytového priestoru, alebo upravená podlahová plocha bytu alebo vykurovaného nebytového priestoru, sa násobí koeficientom:
- 0,2, v prípade bytov či nebytových priestorov v nadstavbách a vstavbách do podkrovia,
- 0,5, v prípade bytov a nebytových priestorov alebo ich častiach, ktoré sú situované na prízemí alebo na najvyššom poschodí alebo nad priestormi, kde sa nevykuruje, alebo v takých bytoch a nebytových priestoroch s individuálnym vykurovaním, cez ktoré neprechádzajú rozvody ústredného vykurovania, v priestore rozpočítavania,
- 1,0 pri iných bytoch a nebytových priestoroch.
Napríklad byt, ktorý má vlastné vykurovanie a vzťahuje sa naň koeficient 0,5, tak sa rozloha bytu pre výpočet základnej zložky počíta vo výške 50 %.
Ak byt nespadá do žiadnej podmienky z vyhlášky, základnú zložku platí v maximálnej výške. Týka sa to bytu, ktorý je uprostred bytového domu a prechádzajú cezeň rozvody ústredného kúrenia.
