Napoleon Bonaparte: Dobyl Európu, no zomrel vo vyhnanstve. Jeho odkaz žije dodnes

Reklama
Zdroj: INSTAGRAM/Histoire de Napoléon, WIKIMEDIA/François Gérard

Do najvyššieho úradu vyniesla Napoleona v novembri 1799 účasť na prevrate proti vláde, ktorá sa nedokázala vysporiadať s revolučným chaosom a zlou hospodárskou situáciou. Krátko nato stál Napoleon na čele Francúzska ako prvý konzul, potom doživotný konzul a od decembra 1804 ako cisár. Na korunováciu síce pozval pápeža Pia VII., ale korunu si na hlavu vložil sám.

Víťazná bitka troch cisárov

Rovnako autoritársky postupoval aj pri svojich ťaženiach, keď dobýval jedno územie za druhým. V niektorých dosadzoval do čela svojich príbuzných – brat Jerome zasadol na trón nového vestfálskeho kráľovstva, brat Jozef bol kráľom neapolským, sicílskym a španielskym a brat Ľudovít kráľom holandským.

Jedno z najslávnejších Napoleonových víťazstiev sa odohralo blízko Slavkova pri Brne, kde 2. decembra 1805 v bitke troch cisárov porazil početnejšie vojská ruského cára Alexandra I. a rakúskeho cisára Františka I.

Následný bratislavský mier z decembra 1806 okrem iného pripravil Rakúsko o 63-tisíc kilometrov štvorcových území a v dôsledku znamenal zánik Svätej ríše rímskej národa nemeckého.

Zlomilo ho Rusko

Osudným sa Napoleonovi stalo ťaženie do Ruska v roku 1812. Z polmiliónového vojska, zdecimovaného silnými mrazmi a ruskou vytrvalosťou, sa do Francúzska vrátilo len 30-tisíc mužov. Ďalších vojakov potom musel Napoleon sťahovať z územia svojich bábkových režimov, čo tam viedlo k povstaniam.

 

Zobraziť tento príspevok na Instagrame

 

Príspevok, ktorý zdieľa Napoleon Bonaparte (@napoleon.bon.aparte)

Koniec Napoleonovej vlády v Európe predznamenala porážka v bitke národov pri Lipsku v októbri 1813. Pol roka nato bol donútený abdikovať a bol vykázaný na ostrov Elba. Na francúzsky trón zasadol Ľudovít XVIII., ktorého nepopularitu Napoleon využil na jar 1815, kedy sa opäť chopil moci. Jeho vládu však po 100 dňoch ukončila bitka pri Waterloo, po ktorej bol deportovaný ako zajatec Britov na Ostrov sv. Heleny.

Na ostrove 5. mája 1821 zomrel, zrejme na rakovinu žalúdka. Objavili sa aj teórie o otrave arzénom, ten sa však podľa nových analýz do jeho tela dostával po dlhú dobu, takže by cisár musel zomrieť oveľa skôr. Podľa niektorých mu bol arzén podávaný ako liek na syfilis.

1 2
Ďakujeme, že nás čítate.

Ak máte zaujímavé nápady na témy, o ktorých by sme mohli písať alebo ste našli v článku chyby, neváhajte nás kontaktovať na [javascript protected email address]

Ficova IV. vláda
Zo zahraničia
Z domova
Kultúra a showbiznis
Ekonomika a biznis
Šport
TV Spark
Najčítanejšie