Mount Everest, známy aj ako Chomolungma či Sagarmāthā, je svojou výškou 8 849 m n. m. najvyšším vrchom sveta. V porovnaní s jeho susedmi, napríklad s K2 (8 611 m n. m.) je to anomália. Zaujímavosťou však je, že každoročne rastie. Vedci zistili, že miera nárastu je v ostatných rokoch dokonca väčšia, než bol doposiaľ dlhodobý trend. Ako je vôbec možné, že najvyššia hora sveta „rastie“?
Časopis Nature Geoscience publikoval štúdiu prezentujúcu výsledky výskumu, ktorý prišiel s prekvapujúcim zistením. Ako na základe tejto vedeckej štúdie uviedli noviny The Washington Post, hlavnou príčinou rastu najvyššieho vrchu sveta je neďaleká rieka Arun, ktorá preteká približne 75 kilometrov na východ do Everestu.
Všetko spôsobila rieka Arun
Washington Post na základe zistení vedcov informoval, že približne pred 89-tisíc rokmi rieka Arun pravdepodobne v dôsledku povodne zmenila svoj kurz a pohltila inú blízku rieku tečúcu na severnej strane. Takto vytvorená mohutná rieka spôsobovala čoraz väčšie erózie na čoraz väčšej časti Himalájí.
V priebehu tisícov rokov rieka strhla obrovské masy zeme a sedimentov. Silné erózie tak spôsobili, že sa povrchová časť zemskej kôry uvoľnila, a pretože je pomerne ľahká, akoby sa odrazila a vznáša sa nad vrstvou, ktorá je pod ňou. Takto sa povrchová časť kôry postupne dvíhala. Tento proces je známy ako izostatický odskok. Je to reakcia zemskej kôry na veľké zmeny povrchového zaťaženia.
Podobne ako ľadovce aj vrchy majú časť skrytú pod viditeľným povrchom. Erózie spôsobili izostatický odskok pod Everestom, čo znamená, že uvoľnená časť zemskej kôry zospodu tlačí na horu a dvíha ju vyššie.
Takto je to desiatky tisíc rokov a tento proces zdvihu pokračuje aj dnes. Donedávna to bolo odhadom asi 1 milimeter ročne. Avšak údaje z prístroja GPS, ktorý bol umiestnený na vrchole v roku 1999, ukazujú, že v ostatných rokoch sú to ročne približne 2 milimetre.
Rast Everestu a jeho anomália v porovnaní s jeho susedmi je teda izostatickou reakciou či odpoveďou na silné erózie. „Ide o komplexnú súhru medzi geologickou dynamikou a tvorbou topografických prvkov,“ konštatujú autori štúdie.
Mount Everest uchváti nielen nadšencov vrchov
Rastú aj ďalšie vrchy
Geomorfológ Mikael Attal z Edinburskej univerzity, ktorý sa takisto podieľal na výskume, tvrdí, že nárast Everestu má v dnešnej dobe globálneho otepľovania aj svoju výhodu: „Keby vrchol Everestu zostal v pôvodnej výške, asi by dnes stratil viac ľadu.“
Attal však pripomína, že zväčšovanie výšky najvyššieho vrchu sveta je výsledkom kombinácie viacerých faktorov, nielen dávneho spojenia dvoch riek a následných silných erózií. Rolu zohráva napríklad aj pohyb tektonických dosiek. Pôsobenie rieky Arun je však podľa vedca „celkom novým zistením. Je to vôbec prvýkrát, čo sa podarilo nasimulovať takýto mechanizmus pôsobenia a vysvetliť rast Everestu“.
Matthew Fox, spoluautor štúdie a geológ na University College London, očakáva, že rast Everestu a jeho okolitých vrcholov bude pokračovať ešte milióny rokov.
Rastú aj niektoré ďalšie himalájske vrchy, napríklad Lhotse a Makalu. „Rieky spôsobujú erózie, v dôsledku čoho rastú vrcholy hôr,“ povedal geológ Paul Kapp, profesor na Arizonskej univerzite.
Pocta britskému geografovi
Mount Everest, ktorý je súčasťou himalájskeho pohoria, sa začal vytvárať pred 45 miliónmi rokov, keď sa indická tektonická doska zrazila s eurázijskou. Zemská kôra je síce pevná, no keď je stláčaná obrovskou silou, môže sa ohnúť. Vytvoria sa pritom výbežky – v tomto prípade pohorie Himalájí. Tie zohrávajú dôležitú úlohu pri distribúcii vody do sladkovodných zdrojov v najľudnatejších regiónoch sveta.
Mount Everest je pomenovaný po britskom zememeračovi a geografovi Sirovi Georgovi Everestovi. Prvý, kto označil Mount Everest za najvyšší vrch sveta, bol indický matematik a zememerač z Bengálska Radhanath Sikdar.
Prvý zdokumentovaný výstup na vrchol uskutočnili 29. mája 1953 Sir Edmund Hillary a šerpa Tenzing Norgay. Prvou ženou, ktorá zdolala Everest, bola Junko Tabei z Japonska (1975). Ako prví bez použitia kyslíkového prístroja vystúpili na vrchol Reinhold Messner a Peter Habeler v roku 1978.
