Európske banky dokážu zvládnuť aj prípadnú vážnu hospodársku krízu. Oznámil to v piatok (28. 7.) večer Európsky úrad pre bankovníctvo (EBA). V prípade naplnenia krízového scenára by finančné inštitúcie prišli do troch rokov o kapitálové rezervy vo výške 271 miliárd eur, aj naďalej by však zostali životaschopné, uviedol úrad na základe výsledkov najnovšieho kola záťažových testov. TASR o tom informuje na základe správ agentúr AP a DPA.
EBA uviedol, že v stresových testoch za rok 2023 pracoval s doteraz najzávažnejším krízovým scenárom, ktorý predpokladá vystupňovanie geopolitického napätia sprevádzané obnovením pandémie koronavírusu. Dôsledkom by bol kolaps hospodárstva, rastúca nezamestnanosť, vysoká inflácia a prepad akciových trhov. V takomto prípade by kľúčový ukazovateľ kapitálovej primeranosti (Tier 1) bánk klesol z 15 % na konci roka 2022 na 10,4 % v závere roka 2025. Hrubý domáci produkt (HDP) štátov EÚ by sa v rokoch 2023 až 2025 znížil o celkovo asi 6 %. Miera nezamestnanosti by v porovnaní so stavom bez naplnenia krízového scenára bola vyššia o šesť percentuálnych bodov a miera inflácie o tri percentuálne body.
Banky stále dosahujú celkovo lepšie výsledky, pokiaľ ide o ukazovateľ základného kapitálu ako v predchádzajúcom teste v roku 2021, uviedol EBA.
EBA koncom januára požiadal 70 bánk pôsobiacich v rámci EÚ, aby posúdili, či majú dostatočné kapitálové rezervy na zvládnutie prípadnej vážnej krízy. Európska centrálna banka (ECB) v pozícii orgánu bankového dohľadu pre eurozónu zároveň podrobila záťažovému testu ďalších 42 stredne veľkých finančných inštitúcií, ktoré podliehajú jej priamej kontrole.
Cieľom záťažových testov je čo najskôr odhaliť riziká v bilanciách finančných inštitúcií. V prípade potreby môžu orgány dohľadu následne požiadať banky, aby posilnili svoje kapitálové rezervy. V rámci testov musia inštitúcie vyhodnotiť vopred stanovené scenáre.
