John Stuart Mill (IQ 180-200)
Mill sa preslávil predovšetkým ako zástanca utilitarizmu – filozofického smeru, ktorý hodnotí správnosť konania podľa toho, nakoľko prispieva ku šťastiu čo najväčšieho počtu ľudí. Veril, že činnosti vedúce k šťastiu sú správne, zatiaľ čo tie, ktoré vedú k utrpeniu, sú zlé. Jeho progresívne názory ďaleko predbehli svoju dobu. Bol priekopníkom v boji za práva žien a stal sa spoluzakladateľom prvej spoločnosti za volebné právo žien. Počas americkej občianskej vojny sa postavil na stranu Únie a aktívne vystupoval proti otroctvu.
Für John Stuart Mill (1806-73), den Vordenker des modernen Liberalismus, war die Migration „eine der Hauptquellen des Fortschritts“. pic.twitter.com/3EvDFkXB7f
— Verrückte Geschichte (@drguidoknapp) March 6, 2020
Galileo Galilei (IQ 160-185)
Svoj výnimočný intelekt preukázal predovšetkým zdokonalením teleskopu, pomocou ktorého urobil prevratné astronomické objavy. V roku 1610 objavil štyri najväčšie mesiace Jupitera, ktoré vedci neskôr na jeho počesť nazvali Galileovými mesiacmi. Pozoroval tiež fázy Venuše, čo významne podporilo heliocentrickú teóriu vesmíru.
Jeho vysoká inteligencia sa prejavila aj v odvahe postaviť sa vtedajším dogmám. Keď na základe svojich pozorovaní podporil Kopernikovu teóriu, že Zem obieha okolo Slnka, dostal sa do konfliktu s katolíckou cirkvou. V roku 1633 ho katolíci postavili pred inkvizíciu a donútili ho názory odvolať. Napriek tomu údajne po odvolaní predniesol slávnu vetu „A predsa sa točí!“
Portrait of Galileo Galilei (1564-1642) 1636 Justus Sustermans (1597-1681)
Drawings of the Moon by Galileo Galilei, from Sidereus Nuncius (Starry Messenger) 1610 pic.twitter.com/8201Sybp1K— @_rt* (@literatura_rte) May 16, 2020
Albert Einstein (IQ 160-190)
Čo sa týka IQ Alberta Einsteina, neexistuje žiadny oficiálny záznam o tom, že by niekedy podstúpil IQ test. Odhady jeho IQ sa pohybujú okolo hodnoty 160, čo by ho radilo medzi géniov. Je však dôležité poznamenať, že v čase Einsteinovho života boli IQ testy iba v počiatkoch. Einstein získal Nobelovu cenu za fyziku v roku 1921 predovšetkým za vysvetlenie fotoelektrického javu. Jeho práca položila základy pre mnoho moderných technológií, vrátane solárnych panelov. Okrem toho významne prispel ku kvantovej mechanike, hoci s niektorými jej aspektmi nesúhlasil, čo vyjadril slávnym výrokom „Boh nehrá kocky“.
Smile for the camera, Professor Einstein!
When the photographer Arthur Sasse asked physicist Albert Einstein to smile for the camera on his 72nd birthday on 14 March 1951 – this is the image that was taken. This image has become the most iconic image ever taken of Einstein. pic.twitter.com/sbImJDRUn0
— The Nobel Prize (@NobelPrize) March 14, 2023