„Kým muži stále túžia po väčšej kontrole nad procesom výberu partnerky, pomer síl sa presúva viac a viac v prospech žien,“ vysvetľuje Linderová a dodáva, že faktory ako posilnenie postavenia žien, pokrok v medicíne (najmä kontrola pôrodnosti) a väčšia ekonomická nezávislosť sú príčinami, prečo majú ženy väčšiu slobodu vybrať si, koho chcú podľa svojich vlastných podmienok, prípadne si nevybrať vôbec.
Veľa žien sa v dnešnej dobe rozhoduje buď pre dobrovoľný celibát alebo dokonca osamelý slobodný život. Podľa výskumu Anny Brownovej z Pew Research Center vyhľadávalo v posledných rokoch randenie alebo vzťah 61 % slobodných mužov v porovnaní s iba 38 % žien.
Všetky tieto faktory sa navyše spojili s „boomom“ online zoznamiek. Nie je tajomstvom, že ženy sú na zoznamkách žiadaným tovarom. Zatiaľ čo pre nich je na väčšine aplikácií jednoduché nazbierať desiatky „matchov“, pre mužov je to pomerne ťažšie. Nespravodlivý svet online randenia je tak podľa Linderovej ďalším faktorom vedúcim k nárastu násilných mužských ideológií.
„Keď mužská psychika zaregistruje zlyhanie na sexuálnom trhu, často zareaguje agresívne,“ dodáva Linderová. To môže byť dôvodom, prečo mnoho mužov v online komunitách vyjadruje agresiu ako odpoveď na domnelé zlyhanie svojej mužnosti. Agresívne činy sú teda zamýšľané ako „napravenie“ mužnosti v očiach druhých.
Násilie ako prejav moci?
Podľa Linderovej sa väčšina incelov nikdy neuchýli k násiliu. Sú však známe prípady, keď sa muži hlásiaci sa k incelom dopustili hromadných násilných činov. „Snažia sa dokázať svoju silu a dôležitosť, svoju schopnosť ovládať moc tým, že ubližujú. Tento dojem moci by ich mohol v konečnom zmysle urobiť rešpektovanejšími, a teda sexuálne úspešnými,“ vysvetľuje Lindnerová možné pohnútky agresívneho správania.
Prevenciou násilia je predovšetkým podporenie pozitívneho a rešpektujúceho dialógu v spoločnosti. „Najdôležitejšie je pristúpiť k danému človeku s porozumením a záujmom. Prvoplánovo neodsudzovať, ale poskytnúť bezpečný priestor, aby vyjadril, čo sa v ňom odohráva – mentálne aj emocionálne. Dobré je ponúknuť možnosť zdieľania alebo odporučiť terapiu. Krízová intervencia je namieste, ak zaregistrujeme náznaky samovražedných myšlienok,“ uzatvára Mikulová.
