Videli ste niekedy zvláštny svetelný prstenec okolo Mesiaca a premýšľali ste, čo to je? Mohlo ísť o tzv. Moon halo alebo aj Mesačnú žiaru.
Mesačná aureola alebo mesačné halo je optický klam, ktorý spôsobuje, že Mesiac obklopuje veľký jasný prstenec, uvádza portál space.com. Táto nápadná a často krásna aureola okolo Mesiaca je spôsobená lomom mesačného svetla od ľadových kryštálikov v horných vrstvách atmosféry. Tieto visiace alebo padajúce ľadové škvrny v skutočnosti znamenajú, že atmosféra sa mení na obrovskú šošovku, ktorá spôsobuje, že okolo Mesiaca alebo Slnka sa objavujú oblúky a aureoly v závislosti od toho, či sa tento efekt odohráva počas noci alebo dňa.
Tento efekt je taký nápadný, že sa o ňom traduje množstvo povier a legiend a nie celkom neúspešne sa používal na predpovedanie príchodu zlého počasia. Mesačná aureola vzniká, keď sa svetlo láme, odráža a rozptyľuje cez ľadové kryštáliky zavesené v oblakoch cirrus alebo cirrostratus, ktoré sa nachádzajú vo výške 6 000 metrov a vyššie, až do 12 000 metrov.
Ide o úchvatný jav
Tvar týchto ľadových kryštálov sústreďuje svetlo do aureoly okolo Mesiaca alebo Slnka. Keďže ľadové kryštáliky sú zvyčajne šesťuholníkové, tieto mesačné aureoly majú takmer vždy rovnakú veľkosť, pričom Mesiac (alebo Slnko) sa nachádza 22 stupňov od druhého okraja aureoly – približne na šírku vystretej ruky na dĺžku ramena.
Rovnaký polomer 22 stupňov a priemer halo 44 stupňov znamená, že slnečné aj mesačné haló sa často označujú ako haló 22 stupňov. Táto rovnomernosť priemeru vyplýva z toho, že ľad má špecifický index odrazu a šesťuholníkový tvar ľadového kryštálu znamená, že keď sa jeho strany roztiahnu, vytvorí hranol s vrcholovým uhlom 60 stupňov. Výsledkom je uhol minimálnej odchýlky pre svetlo prechádzajúce kryštálom ľadu 21,84 stupňa.
Dokážu oveľa viac
Tieto ľadové kryštály tiež vykazujú hranolový efekt, ktorý rozdeľuje biele svetlo zo slnka alebo odrazené od mesiaca na rôzne jednotlivé farby, podobne ako atmosférický efekt, ktorý vytvára dúhu. Oblaky cirrus sú priehľadné a pokrývajú rozsiahle oblasti oblohy – až tisíce kilometrov – a okrem slnečných a mesačných haló vytvárajú aj množstvo iných haló efektov, ako sú biele alebo farebné prstence, škvrny alebo svetelné oblúky. Tieto oblaky môžu byť také riedke a jemne rozptýlené, že niekedy sú mesačné a slnečné haló jediným spôsobom, ako zistiť, že sa na oblohe skutočne nachádzajú.
