Progres vo vednom odbore umožnil odhaliť, čo spôsobuje výbuchy kráterov na ruskej Sibíri. Vedci sa zamerali na dva aspekty.
Vedci sa dopracovali k úspešnému výsledku. Podarilo sa im odhaliť, čo zapríčiňuje záhadné výbuchy kráterov na Sibíri.
Na polostrove Jamal na ruskom Sibíri sa pred tromi rokmi objavil zaujímavý kráter. Jeho náhly výskyt, ako aj materiálu, ktorý ho obklopoval, odkazovalo na istý druh výbuchu, píše iMeteo.sk. Miestnym obyvateľom a vedcom sa podarilo objaviť ďalšie krátery, ktoré sa v posledných rokoch v lokalite vyskytli.
Vedcov prekvapila hĺbka kráterov, keďže niektoré sú hlboké až 50 metrov. Viacerými výskumami zistili nezvyčajné vysoké hodnoty metánu poblíž kráterov, ktorý sa uvoľňuje z obrovských dier.
Dospelo sa k presvedčeniu, že obrovské množstvo skleníkového plynu unikalo v dôsledku klimatických zmien. Vedci realizovali ďalšie skúmania, aby mohli presne vysloviť formovanie týchto dier.
Nová štúdia, ktorú zverejnili v Geophysical Research Letters, vyvrátila hypotézu o topení permafrostu ako jeden z dôvodov vzniku kráterov. Autori sa však domnievajú, že špecifické podmienky, ktoré vytvára netradičná geológia regiónu, a vplyvy zmien klímy zahájili istý proces. Počas neho sa uvoľňoval metán vo forme explózie.
Chemická inžinierka z univerzity v Cambridge, Ana Morgado, prišla s vysvetlením, že oteplenie na povrchu zrýchľuje zmenu tlaku v hĺbkach pod zemou, čo vedie nakoniec k masívnemu postupu metánu na povrch.
K výsledkom sa podarilo dostať testom, pri ktorom overovali, či k procesu dochádza fyzikálnou alebo chemickou reakciou.
Vedci však poznajú iba dva spôsoby, ako dosiahnuť výbuch. Jednou možnosťou je chemická reakcia, ako keď vybuchne dynamit, alebo dôsledok fyziky, ako napríklad pri hustení pneumatiky bicykla až do momentu, kým neexploduje.
Pri sibírskych kráteroch nie sú evidované dôkazy o chemických reakciách, čo smeruje k presvedčeniu, že šlo o fyzikálne vplyvy. Ako je to možné?
Pri spomínanom hustení pneumatiky vháňa do nej vzduch pumpa. Keď to preženieme, pneumatika exploduje. A práve to je fyzika, ktorú chceli na Sibíri zistiť, čo je tou pomyselnou pumpou v tejto lokalite.
Odpoveď priniesol proces osmóza. Tekutina sa neustále hýbe, aby došlo k vyrovnaniu koncentrácie rozpustených látok. Polostrov Jamal je pokrytý hustým ílovitým permafrostom, ktorý zvyčajne funguje ako osmotická bariéra, avšak klimatické zmeny ju narušili.
Pri zvýšení priemerných teplôt na Sibíri sa aktívna vrstva topí a šíri sa smerom nadol, až kým sa nedostane k vrstve kryopegu v dôsledku osmotického tlaku. Keďže v tejto vrstve je nedostatok miesta na zadržanie prebytočnej roztopenej vody, začne stúpať tlak.
Ten zapríčiní trhliny, ktoré stúpnu na povrch, čo vedie k okamžitému poklesu tlaku v hĺbke. Náhla zmena poškodí hydrát metánu pod kryopegmi, čo spôsobí uvoľnenie metánového plynu a následný mohutný výbuch.
