K najnovšej verzii dodala, že ministerstvo kultúry, ktoré si projekt obnovy hymny objednalo, tento krok ani nemá v kompetencii. Štátne symboly na základe kompetenčného zákona patria pod správu Ministerstva vnútra.
„V roku 1992 hudobnú úpravu slovenskej hymny posudzoval za prítomnosti odborníkov a schvaľoval Výbor NR SR pre vzdelanie, vedu a kultúru. Ministerstvo kultúry SR (MK SR) z neznámych dôvodov prevzalo iniciatívu a podľa slov ministerky „pripravilo ambiciózny projekt hudobnej úpravy štátnej hymny Slovenskej republiky“, pričom štátne symboly do kompetencie ministerstva nepatria,“ vysvetlila.
Rezort zavádza verejnosť
Húsková ďalej vysvetľuje, že rezort kultúry nebral ohľad na spôsob, akým sa v minulosti realizovali úpravy hymny. „Toto ministerstvo je verejnoprávnym vysielateľom, ktorý je povinný zo zákona vysielať štátnu hymnu SR, nie je ani vydavateľom notového materiálu alebo hudobných nosičov.“
Rezort sa odvoláva na usmernenie Ministerstva vnútra, ktoré novú úpravu štátnej hymny odporúčalo ako oficiálnu verziu, ktorá bude postupné zavádzaná do platnosti.
„Podľa môjho názoru Ministerstvo kultúry v tomto zavádza verejnosť. Rezort vnútra žiadne usmernenie ohľadom používania novej úpravy štátnej hymny SR na svojom webovom sídle nezverejnilo. Dňa 8.1. síce zverejnilo tlačovú správu, ale nie je to oficiálne usmernenie. Naposledy zverejnené usmernenie na používanie štátnych symbolov je z 19. decembra 2008.“
V nadväznosti na Rózsovo poňatie hymny reagovala ostrým názorom. „Hudobná úprava Moyzes – Burlas (na základe harmonizácie hymny A.Mozyesa z r. 1934 a ďalších skíc dokomponoval prof. Ladislav Burlas, začiatkom decembra 1992 slovenskú štátnu hymnu v dvoch verziách, inštrumentálnej a vokálno-inštrumentálnej, pozn. red.). má z hľadiska procedúry jej posudzovania a schvaľovania nesporne väčšiu legitimitu ako Rózsova, pretože prešla aj výborom NR SR.“
Slovenská hymna nie je oslavou krajiny
Tému nového aranžmánu slovenskej hymny nenechá bez odozvy. „Aj z toho dôvodu som 10. decembra 2024 zaslala Výboru NR SR pre kultúru a médiá aj Ústavnoprávnemu výboru NR SR podnet na prerokovanie hudobnej úpravy štátnej hymny SR. Chcem veriť, že príslušné parlamentné výbory sa budú týmto podnetom zaoberať.“
Producentka ďalej tvrdí, že za najdôležitejšie považuje, „či hymna a jej hudobná úprava spĺňa kritéria hodné štátneho symbolu, a to z hľadiska historického, ako aj funkčného.“
Naša hymna je podľa Húskovej hymnou vzdoru. „Slovenská hymna nie je oslavou krajiny, alebo kráľa ako iné hymny, napríklad, česká, fínska, ruská, alebo britská. Doteraz sa používala hymna v harmonizácii Alexandra Moyzesa, ktorý bol zakladateľom slovenskej hudobnej tvorby, a v inštrumentácii jeho žiaka Ladislava Burlasa, ktorý významne prispel k rozvoju slovenskej hudby nielen ako skladateľ, ale aj ako muzikológ.“
Dedičstvo sa vytráca
Pri Rózsovej úprave hymny sa odkaz na kultúrne dedičstvo Slovenska vytráca. „Pri úprave štátnej hymny, ktorá má reprezentovať krajinu a jej ľud by nemala byť v popredí nejaká osobná ambícia jej upravovateľa,“ myslí si Húsková.
Podobne ako širokú verejnosť aj Gabrielu Húskovú zaujal pomalší takt hymny. V prílohe č. 5 k zákonu o štátnych symboloch je v posledných dvoch taktoch tempové označenie poco rit. (poco ritardando), čo znamená „trochu pomalšie“.
„Vzniká preto otázka, či je v súlade s notovým zápisom, ktorý tvorí prílohu č. 5 k zákonu o štátnych symboloch a či takéto spomalenie nie je zásahom do hudobnej podstaty a integrity melodickej línie záveru hymny. Takéto výrazné spomalenie bude v praxi laikmi veľmi ťažko vykonateľné. Takáto interpretácia je pravdepodobne možná len v prípade profesionálnych telies za účasti dirigenta.“
