Prvé kontakty boli vraj veľmi rozpačité, nikto totiž nevedel, čo od toho čakať. Tak sa začal netradičný terapeutický projekt na pražskej univerzite, ktorú vlani v decembri poznačila streľba, pri ktorej útočník zastrelil 14 ľudí.
Nie je vo zvyku, aby sa v škole ocitli štvornohé stvorenia. Študentov a zamestnancov Filozofickej fakulty Karlovej Univerzity v Prahe má na iné myšlienky priviesť netradičný študent, ktorý pomôže s vysporiadaním sa s minuloročnou masakrou na škole. Útočník vtedy zastrelil 14 ľudí.
Štvorročný poník Monty začal navštevovať fakultu začiatkom tohto roku. Iniciatíva vtedy neprišla zo strany fakulty, ale od majiteľky poníka, Petry Jandovej. „Keď sa fakulta v januári otvorila, tak tu bola canisterapia, teda psíkovia. Mne vtedy napadlo skontaktovať vedenie s tým, že mám terapeutického poníka a či by ho nechceli,“ pripomenula.
Zvládne aj cestu výťahom
Prvé kontakty boli vraj veľmi rozpačité, nikto totiž nevedel, čo od toho čakať, ako sa Monty bude v budove fakulty správať a ako naň budú reagovať študenti, píšu novinky.cz. Reakcie sú po celú dobu ale napospol pozitívne. „Nikdy sa nezavďačíte všetkým, ale väčšina ohlasov je na nás kladná, čo ma veľmi úprimne teší,“ povedala Jandová.
Zohraná dvojka – Petra a Monty – navštevujú fakultnú budovu na Palachovom námestí pravidelne raz do týždňa. „Samozrejme sa niekedy stane výnimka, že prídeme viackrát. Montík sa sem ale naozaj teší. Keď ho vyberám z auta, tak už sem beží, vie presne, kam má ísť,“ rozprávala chovateľka.
„Keď sem potom dôjdeme, tak si sadneme, ideme spolu pre kávu. Väčšinou už sú tu študenti, tak počkáme, kým začne hodina, až si študenti Montyho pohladia, upokoja sa, spoločne sa potešia a idú do výučby,“ vysvetlila.
Poník tiež prechádza rôzne poschodia, zvládne nielen chôdzu po schodoch, ale aj cestu výťahom. „Chodíme aj do kancelárií, kde tí ľudia jeho prítomnosť ocenia, tešia sa na neho, otvárajú mu dvere. Takto to vlastne robíme celý deň,“ dodala Jandová.
Za študentom beží
Monty sa celý čas voľne pohybuje po škole, nikto ho nikam netlačí. „Keď vidí študenta, tak za ním beží, ide sa pomaznať. Keď ale naopak nechce, tak odíde,“ povedala Jandová.
Pokiaľ ho počas dňa prepadne hlad, nosí pri sebe Petra vankúšik so senom. Za svoju prácu dostane aj dobrôtky. Nepohrdne ani trávou na námestí pred fakultou. Keď sa Monty cíti unavený alebo si chce na chvíľu oddýchnuť, nájde si kút, kde sa usalaší.
„Keď potrebuje na záchod, tak má pod zadočkom vak. Ak chce cikať, tak ja to už na ňom poznám a ideme von. Väčšinou to ale vydržia aj štyri hodinky, kým ideme domov,“ dodala chovateľka.
O prednostiach netušila
Cesty sa Petre a Montymu spojili približne pred jedným rokom. „Ja som k nemu prišla úplnou náhodou, keď sme ho išli s kamarátkou veterinárkou ošetrovať. Dozvedela som sa, že ho bývalá majiteľka chce dať do podmienok, ktoré neboli úplne dobré. Vtedy som si povedala, že si ho vezmem, že už tých zvierat mám toľko, a poníčka ešte nie,“ rozprávala Petra Jandová.
Ujala sa ho ale len preto, že jej bol sympatický, o jeho prednostiach vhodných na hipoterapiu vtedy netušila. „Vzala som si ho vlastne len preto, že mi bol sympatický. On sa ukázal ako skvelý parťák. On naozaj urobí čokoľvek, o čo ho poprosím,“ pochválila sa majiteľka.
„Po týždni, čo sme spolu boli, som s ním išla za kamarátkou do kancelárie, začali sme navštevovať nemocnice. Postupne, ako som videla, že to má naozaj úspech, tak som Montíka ponúkla ako vianočný darček pre seniorov v rámci projektu Ježiškovho vnúčatá. Potom sme niekoľkokrát vyšli do domovov pre seniorov a ja som pochopila, že toto je tá cesta, ktorou sa s Montíkom budem uberať,“ rozprávala Jandová.
