Leto skončí podľa meteorológov rozsiahlou vlnou horúčav. Posledné dva augustové týždne sa západná a stredná Európa ocitnú pod tzv. tepelnou kupolou. Rovnaký fenomén priniesol do južnej Európy takmer 47 °C a predpokladá sa, že padnú ďalšie teplotné rekordy.
Vlna silných horúčav aktuálne naberá na sile a smeruje k západnej a strednej Európe. Podľa predpovedí by sa mala cez víkend rozšíriť aj do našich zemepisných šírok, vrchol by mali horúčavy dosiahnuť počas budúceho týždňa.
V Turecku, Maroku aj Španielsku padli rekordy
Silnú vlnu horúčav zažívajú v súčasnosti južná Európa, Turecko aj Blízky východ. V utorok namerali v tureckej provincii Eskišehir rekordnú teplotu 49,5 stupňa Celzia. Miestna meteorologická služba upozornila, že v rámci aktuálnej vlny horúčav by mohli teploty preskočiť štandardné hodnoty namerané v tomto ročnom období až o 11 stupňov.
V Maroku prekročili merania od začiatku vedenia záznamov teplotu 50 stupňov — meteorologická stanica v pobrežnom meste Agadir na juhu krajiny zaznamenala ešte v minulý piatok nové národné maximum 50,4 stupňa Celzia. Teplotný rekord, takmer 47 °C, hlásila minulý týždeň aj španielska Valencia.
Dlhodobé horúčavy vyústili aj do rekordnej teploty mora. 26. júla dosiahla priemerná povrchová teplota Stredozemného mora 28,71 °C, najvyššiu zaznamenanú teplotu v histórii a 4 až 6 °C nad normálom.
Podľa vedcov stojí za rekordnými teplotami klimatická zmena. Hoci zvyšovanie teplôt vyvoláva aj meteorologický jav El Niňo, vlny horúčav sa stávajú čoraz intenzívnejšie a dlhšie.
„Turecko bude v priebehu nasledujúcich 30 či 40 rokov vystavené omnoho vyšším teplotám, rovnako ako celé Stredomorie,“ konštatoval Baris Önol z Istanbulskej technickej univerzity. Dodal, že hlavná dovolenková sezóna sa od roku 2040 v tomto regióne pravdepodobne zmení z letných mesiacov na september a október.
(Článok pokračuje na ďalšej strane)
