Na pomoc najsuchšiemu regiónu, teda Juhomoravskému, plánuje krajský úrad v spolupráci s českou a rakúskou vládou spojenie riek Dyje a Dunaj. Či je tento plán vôbec reálny, by malo byť jasné budúci rok v júni. Vysychajúca južná Morava sa chce inšpirovať rakúskym Marchfeldským kanálom, píše idnes.cz.
O odovzdaní návrhu štúdie na závlahový kanál vláde dnes informoval minister životného prostredia Petr Hladík (KDU-ČSL). „Klimatická zmena je nezastaviteľný fakt a my sa musíme prispôsobiť,“ vyhlásil.
Spomenutá rakúska strana má s výstavbou podobných tokov skúsenosti. Už niekoľko rokov tam funguje 90-kilometrový Marchfeldský kanál. Plánovaná stavba na hranici Česka a Rakúska bude kratšia, mala by merať približne 60 až 70 kilometrov. Podľa ministra by sa mala podobať menšiemu Baťovmu kanálu.
„So suchom na južnej Morave bojujeme dlhodobo. K efektívnej zmene však potrebujeme takéto veľké projekty, s ktorými nám musí pomôcť vláda a iné regióny,“ dopĺňa hejtman Jan Grolich (KDU-ČSL).
Akonáhle budú štúdie hotové, politici a odborníci získajú lepšiu predstavu o podobe kanála a prídu na rad realizačné a finančné plány. Jednou z uvažovaných trás je vyústenie z Rakúska do Vranovskej priehrady.
Nový kanál má odobrať približne päť percent vody z celkového toku Dunaja, čo je dostatočné na potreby zavlažovania a zároveň nepoškodí rieku. Celkový prietok má byť približne 22 kubíkov vody za sekundu, z čoho väčšinu, 18 kubíkov, využije na zavlažovanie Rakúsko. To má podľa Hladíka o projekt naozaj veľký záujem. Ostatne, myšlienku na spojenie Dunaja s Dyjou priniesli ako prví práve Rakúšania. Do Dyje tak dotečú zvyšné štyri kubíky.
Podľa ministra Hladíka by sa v prípade pozitívneho výsledku súčasných štúdií mohli do ďalšieho roka pustiť do podrobnejších technických, investičných a prevádzkových štúdií. Nasledovať musí česko-rakúska medzivládna zmluva, ktorá by mohla vzniknúť za ideálnych podmienok do troch rokov.
Samotná výstavba je potom otázkou niekoľkých rokov, napríklad v prípade rakúskeho Marchfeldského kanála to trvalo osem rokov. Spojenie Dyje a Dunaja by teda mohlo vzniknúť až za viac než desať rokov. Teraz je na prvom mieste prieskum uskutočniteľnosti a uistenie, že výstavba nepoškodí miestny ekosystém.
