Žirafy sú ikonické symboly africkej savany, známe svojimi dlhými krkmi, štíhlymi nohami a unikátnym vzorom na srsti. Po stáročia ich ľudia považovali za jeden jediný druh, no moderný výskum prevrátil túto predstavu naruby. Najnovšie štúdie odhalili, že v skutočnosti existujú štyri odlišné druhy žiráf, pričom tento objav môže zásadne ovplyvniť ich ochranu.
Tím vedcov z Univerzity v Kapskom Meste vykonal doteraz najrozsiahlejšiu analýzu žirafích lebiek. Informuje portál The Conversation. S použitím špičkovej 3D skenovacej technológie preskúmali 515 lebiek pochádzajúcich z národných parkov, súkromných rezervácií, múzeí a rôznych vedeckých zbierok. Vďaka podrobnému porovnaniu tvarov lebiek metódou geometrickej morfometrie sa potvrdilo to, čo už pred desaťročím naznačovali genetické analýzy – žirafy nie sú jednotným druhom, ale patria do štyroch samostatných kategórií: žirafa južná (Giraffa giraffa), žirafa masajská (Giraffa tippelskirchi), žirafa sieťovaná (Giraffa reticulata) a žirafa severná (Giraffa camelopardalis).
Zatiaľ čo populácie južných a masajských žiráf sú stále pomerne stabilné, pričom ich vo voľnej prírode žije približne 45 000 až 50 000 jedincov, situácia pri sieťovaných a severných žirafách je oveľa znepokojivejšia. Podľa údajov Nadácie pre ochranu žiráf (GCF) zostáva vo voľnej prírode iba 16 000 sieťovaných žiráf a ešte alarmujúcejších 6 000 severných žiráf. Tieto počty naznačujú vážne riziko vyhynutia, ak sa neprijmú účinné ochranné opatrenia.
Rozdiely sú vo výrastkoch na lebke
Medzi najvýraznejšie rozdiely medzi týmito štyrmi druhmi patria tzv. osikóny – kostené výrastky na lebke, ktoré pripomínajú rohy.
Severné žirafy majú vysoké a špicaté osikóny, zatiaľ čo u sieťovaných žiráf sú nižšie a tvarovo pripomínajú skôr zaoblené kopčeky. Masajské žirafy majú tieto útvary menšie a u južných žiráf sú takmer neviditeľné.
Výskum ukázal, že práve tieto rozdiely zohrávajú kľúčovú úlohu v identifikácii jednotlivých druhov medzi sebou, čo ovplyvňuje ich vzájomné interakcie aj úspešnosť pri rozmnožovaní. Samce s dominantnejšími osikónmi majú väčšiu šancu zastrašiť rivalov a získať si priazeň samíc.
Zaujímavým aspektom výskumu je skutočnosť, že Medzinárodný zväz ochrany prírody (IUCN) zatiaľ uznáva iba jeden druh žirafy. Autori štúdie preto vyzývajú na prehodnotenie tohto prístupu a na individuálnu ochranu každého zo štyroch druhov, pričom najväčšiu pozornosť si zasluhujú tie, ktoré sú na pokraji vyhynutia.
Hoci tento výskum priniesol prelomové poznatky, vedci upozorňujú aj na isté metodologické obmedzenia. Väčšina analyzovaných lebiek pochádzala z múzejných zbierok, čo nemusí presne odrážať súčasnú variabilitu žiráf v prírode. Okrem toho, u mnohých vzoriek chýbali presné údaje o veku jedincov, čo mohlo ovplyvniť výsledky analýzy ontogenetického vývoja lebiek.
Výsledky štúdie boli publikované 19. decembra 2024 v renomovanom vedeckom časopise PLOS One. Tento prestížny časopis s otvoreným prístupom zabezpečuje prísne recenzné posudzovanie, čím garantuje kvalitu a metodologickú spoľahlivosť publikovaných štúdií. Výskum tak nielen potvrdil existenciu štyroch druhov žiráf, ale zdôraznil aj naliehavú potrebu ich ochrany pred vyhynutím.
