„Hlavne nechcem, aby mala žena pocit, že je na rodičovstve sama. Jej vstup samozrejme nikdy nedoženiem, akokoľvek by som sa snažil. Myslím, že si muži často nedokážu predstaviť, aké to je byť s dieťaťom sám od rána do večera, deň čo deň. A robiť úplne všetko, nielen ho po príchode z práce zabaviť,“ poznamenáva. Viac ako on čelí predsudkom jeho manželka. Obaja pociťujú, že spoločnosť od matiek očakáva, že budú s dieťaťom doma. Jedine to z nich v očiach ostatných ľudí robí dobré matky.
„Od mužov som v tejto súvislosti počúval vety typu ‚ja by som to nedal, matka je na to rovnako lepšia, mňa ani v noci nezobudí plač…‘ Tomu sa potuteľne usmievam, pretože si myslím, že dôvody sú skôr inde,“ hovorí Libor.
Najbližšie okolie ho v jeho voľbe podporuje. Zo strany širšieho okruhu známych má ale niekedy pocit, že ho vnímajú ako slabšieho, nedostatočne ambiciózneho muža bez poriadneho životného plánu. Sám berie rodičovskú dovolenku ako prirodzené pokračovanie v rovnosti a férovosti, ktoré s partnerkou buduje už od začiatku ich známosti. „V našej domácnosti neexistujú role, ktoré by boli výhradne mužské alebo ženské,“ dodáva.
Byť na rodičovi berie ako obrovský vklad do partnerského vzťahu. „Človek získa celkom inú úroveň pochopenia pre náročnosť vecí, ktoré ženy zažívajú. Tá sa nedá nabrať tak, že by som si plnú starostlivosť o dieťa skúsil na deň alebo na týždeň,“ tvrdí. „Nikdy som rozhodnutie odísť na rodičovskú neľutoval. Ani na sekundu,“ dušuje sa Libor Pospíšil.
