Československí komunisti sa pri gumovaní nepohodlných súdruhov z pamäti národa priučili v Sovietskom zväze, kde s tým mali bohaté skúsenosti od nástupu tuhého stalinizmu. Najznámejším príkladom je osud šéfa NKVD Nikoly Ježova, ktorý na pokyn Stalina nechal zmiznúť na popraviskách a v gulagu státisíce ľudí, a nakoniec zmizol aj on sám.
Zretušovaná fotka z balkóna paláca Kinských však vstúpila aj do vysokej literatúry. Keď Milan Kundera na sklonku 70. rokov spisoval vo francúzskom exile Knihu smiechu a zabudnutia, otvoril ju kapitolou nazvanou Clementisova čiapka.
Vo februári 1948 vystúpil komunistický vodca Klement Gottwald na balkón pražského barokového paláca, aby prehovoril k tisícom občanov zaplnivším Staromestské námestie.
Bol obklopený svojimi súdruhmi a tesne vedľa neho stál Clementis. Poletoval sneh, bolo chladno a Gottwald bol prostovlasý. Starostlivý Clementis zložil svoju kožušinovú čiapku a posadil ju Gottwaldovi na hlavu.
Propagačné oddelenie rozmnožilo v stotisícoch exemplároch fotografiu balkóna, na ktorom Gottwald, s baranicou na hlave a so súdruhmi po boku, hovorí k národu. Na tom balkóne začali dejiny komunistických Čiech. Tú fotografiu poznalo z plagátov, učebníc a múzeí každé dieťa.
O štyri roky neskôr Clementisa obžalovali zo zrady a zavesili. Propagačné oddelenie ho okamžite vyškriabalo z dejín a však aj zo všetkých fotografií. Odvtedy stojí už Gottwald na balkóne sám. Tam, kde býval Clementis, je len prázdny múr paláca. Z Clementisa zostala len čiapka na Gottwaldovej hlave.
