Moc naplno prevzala komunistická strana a v krajine zovrel režim, ktorý pomáhal vybudovať aj Clementis, ktorý sa po smrti Jána Masaryka presunul na čelo československej diplomacie. Vtedy netušil, že ho stretne rovnaký osud ako desiatky zatknutých a popravených odporcov nového režimu.
Clementis totiž nebol len jeho lojálnym sluhom, čo mu sovietski poradcovia opakovane vyčítali. Moskva mu nedôverovala už dlhé roky. Pohár pretiekol v marci 1951, kedy bol Clementis na zasadnutí predsedníctva ÚV KSČ obvinený z „buržoázneho nacionalizmu, nepriateľského postoja k Sovietskemu zväzu a intelektuálskeho postoja ku KSČ“.
Počas vyšetrovania ho nakoniec preradili do procesu s „protištátnym sprisahaneckým centrom Rudolfa Slánského“. Rozsudok smrti čakal aj na Clementisa. Obesili ho 3. decembra 1952. Nasledovala retuš z pamätnej fotografie s Gottwaldom. Clementis mal byť zabudnutý.
Cenzúra cenzúry
Clementis bol právne a stranícky „rehabilitovaný“ až o desať rokov neskôr. Vtedy sa na verejnosti opäť objavil pôvodný film, na ktorom stojí s Hájkom a Gottwaldom. Iróniou osudu bola tentoraz zakázaná retušovaná snímka.
Problematický príbeh slávnej fotografie navyše nekončí iba retušou. Vo svojej dobe bola totiž snímka vo všetkých knihách i učebniciach chybne datovaná k 25. februáru. Vo svetle vtedajších februárových udalostí je táto zámena, aj keď len niekoľko dňová, kľúčová. Režim tak úplne pozmenil výpovednú hodnotu fotografie. A nečinil tak naposledy.
Rovnako ako Clementis zmizol z fotografií aj vtedajší ústredný tajomník KSČ Rudolf Slánský. Fotografia prezidenta Klementa Gottwalda z októbra 1948, na ktorej podpisuje zákon o prvom československom päťročnom pláne, zniesla dokonca retuše dve. Najprv z nej zmizla časť súdruhov, druhýkrát už zmizli všetci.
(Článok pokračuje na ďalšej strane)
