Muž, ktorý odhalil tajomstvá ZABÚDANIA: Ebbinghaus sa roky MUČIL slabikami a ZMENIL psychológiu!

Hermann Ebbinghaus, učenie, kniha
Na snímke Hermann Ebbinghaums. Zdroj: Pixabay.com/congerdesign, Wikimedia Commons.
Reklama

Dnes je považovaný za priekopníka psychológie, no vo svojej dobe ho mnohí vnímali ako podivína. Hermann Ebbinghaus, nemecký psychológ narodený pred 175 rokmi, sa totiž celé roky venoval netradičnému experimentu – memoroval stovky nezmyselných slabík a testoval, ako dlho si ich dokáže zapamätať, informuje idnes.cz. Táto neúnavná práca viedla k revolučným objavom o ľudskej pamäti a zabúdaní.

Vedecký experiment na vlastnej mysli

Ako mladý filozof trávil Ebbinghaus večery osamote pri stole, obklopený kartami so záhadnými trojpísmenkovými kombináciami. Starostlivo si zaznamenával dátumy a výsledky svojich skúšok. Keď si osvojil jednu sériu slabík, testoval si ju o pár minút, na druhý deň, po týždni či dokonca po mesiaci.

 

Sedem rokov neúnavne zaznamenával svoje poznatky, až napokon v roku 1885 vydal prelomovú štúdiu O pamäti (Über das Gedächtnis). Táto práca sa stala prvým vedeckým dielom, ktoré experimentálne skúmalo fungovanie ľudskej pamäti.

Magické číslo a krivka zabúdania

Ebbinghaus objavil, že človek si najľahšie zapamätá päť až sedem prvkov naraz – čo neskôr potvrdil aj americký psychológ George A. Miller a nazval to magické číslo 7 ± 2. Ak sa počet zapamätávaných informácií zvýši, je potrebné ich opakovať častejšie.

Najznámejším výsledkom jeho výskumov je krivka zabúdania, ktorá ukazuje, že informácie miznú z pamäti najrýchlejšie počas prvých hodín po ich zapamätaní. Do jednej hodiny zabudneme až 50 % informácií, po dni si ich pamätáme len okolo 30 % a po týždni zostáva už iba 20 %, pričom tieto zvyšky si udržíme pomerne dlho.

Krivka zabúdania (Herman Ebbinghaus, 1885) ukazuje, že po mesiaci si pamätáme asi len pätinu naučených informácií. Odložené opakovanie tejto krivky využíva na upevnenie naučených poznatkov. Zdroj: technet.cz

 

Učiteľ princa a nepochopený génius

Ebbinghaus sa síce stal uznávaným profesorom a jeho prednášky boli vyhľadávané, no nie všetci jeho súčasníci prijali jeho objavy s nadšením. Wilhelm Wundt, vtedajší najrešpektovanejší psychológ, tvrdil, že vyššie duševné procesy nie je možné skúmať experimentálne. Ebbinghaus mu však dokázal opak.

Okrem vedeckej práce sa venoval aj pedagogike a dokonca učil pruského princa Waldemara. Hoci dostal ponuky z prestížnych amerických univerzít, zostal verný rodnému Nemecku.

 

Ebbinghausov odkaz

Aj keď jeho experimenty mohli na prvý pohľad pôsobiť zvláštne, položili základy moderného výskumu pamäti. Vďaka jeho práci dnes vieme, ako efektívne učiť, opakovať informácie a bojovať proti zabúdaniu. Hermann Ebbinghaus zomrel v roku 1909, no jeho objavy zostávajú neoceniteľnou súčasťou psychológie dodnes.

Ďakujeme, že nás čítate.

Ak máte zaujímavé nápady na témy, o ktorých by sme mohli písať alebo ste našli v článku chyby, neváhajte nás kontaktovať na[javascript protected email address]

Ficova IV. vláda
Zo zahraničia
Z domova
Kultúra a showbiznis
Ekonomika a biznis
Šport
TV Spark (VIDEO)
Najčítanejšie v kategórii Zaujímavosti