Pripomienka deportácií každý rok prebiehala 23. februára ako v samotnom Čečensku či Ingušsku, tak aj v zahraničí. Veľký zlom však nastal v roku 2011. Vtedy čečenský prokremeľský vládca Ramzan Kadyrov rozhodol, že oficiálny deň pripomienky deportácií sa prenesie z 23. februára na 10. mája.
Išlo o veľmi kontroverzný krok, pretože práve na 10. mája pripadá výročie pohrebu Kadyrovovho otca Achmata Kadyrova, proruského prezidenta zabitého v roku 2004. So samotnými deportáciami tento dátum nemá nič spoločné. Navyše sa Čečensko oficiálne vrátilo k oslavám Dňa sovietskej armády 23. februára. V susednom Ingušsku sa ale deň deportácií pripomínal ďalej.
V roku 2014 potom bol definitívne zrušený a rozobraný pôvodný pamätník deportácií, vybudovaný ešte v dobách nezávislého Čečenska za Džochara Dudajeva.
„Jeho demolácia je pľuvnutím do duše našich ľudí. Nemyslím si, že si úrady uvedomujú, čo robia. Po prvé zrušili smútočné akcie, ktoré sme každoročne organizovali, teraz je zničený samotný pamätník. Jediné vysvetlenie pre to vidím v tom, že pomník vznikol za Džochara Dudajeva a týmto spôsobom sa úrady snažia zničiť všetko, čo bolo spojené s tou dobou,“ komentoval zbúranie pamätníka jeden obyvateľ Grozného pre server Kaukazský uzol.
V tom istom roku bol predseda Zhromaždenia kaukazských národov Ruslan Kutajev odsúdený na štyri roky väzenia po tom, čo sa vyslovil proti zákazu spomienkových akcií v pôvodnom termíne. Pamäť na deportácie začala byť bagatelizovaná, aby neohrozila oficiálnu líniu nerozdielneho zväzku a priateľstva medzi Ruskom a Čečenskom, respektíve medzi Putinom a Kadyrovom.
V Rusku sa na mnoho historických udalostí znovu pozerajú pohľadom Sovietskeho zväzu a Stalin je oslavovaný ako veľký manažér. Pripomínať jeho zločiny sa nehodí. Podobnú stratégiu možno pozorovať na Ruskom anektovanom Kryme, kde ruská administratíva v roku 2014 zakázala pripomínanie deportácií krymských Tatárov.
(Článok pokračuje na ďalšej strane)
