Napriek tomu, že sa dá cievnej mozgovej príhode dobre predchádzať a dá sa aj pomerne ľahko liečiť, došlo v rokoch 1990 až 2021 k veľkému nárastu prípadov – a to celosvetovo. Podľa novej štúdie je príčinou rast populácie a starnutie obyvateľstva, ale aj výrazne vyššie vystavenie rizikovým faktorom.
Výsledky novej rozsiahlej analýzy vyšli v časopise The Lancet Neurology, informuje o nich portál ČT 24. Celosvetovo podľa nej vzrástol počet osôb, ktoré v roku 2021 prekonali novú cievnu mozgovú príhodu, na 11,9 milióna, čo je od roku 1990 rast o sedemdesiat percent. Počet osôb, ktoré cievnu mozgovú príhodu prežili, stúpol na 93,8 milióna (rast o 86 percent) a počet úmrtí v súvislosti s cievnou mozgovou príhodou vzrástol na 7,3 milióna (rast o 44 percent), čím sa toto ochorenie stalo treťou najčastejšou príčinou úmrtí na svete (po ischemickej chorobe srdca a covidu-19). Viac ako tri štvrtiny osôb postihnutých cievnou mozgovou príhodou žijú v krajinách s nízkymi a strednými príjmami.
Odhady navyše naznačujú, že celosvetovo vzrástlo celkové množstvo invalidity, chorôb a predčasných úmrtí v dôsledku cievnej mozgovej príhody medzi rokmi 1990 a 2021 o 32 percent, čo znamená nárast z približne 121,4 milióna stratených rokov zdravého života v roku 1995 na 1 rokov v roku 2021. Cievna mozgová príhoda sa tak stala štvrtou najčastejšou príčinou straty zdravia na svete po čovide-19, ischemickej chorobe srdca a poruchách novorodencov.
Množstvo cievnych mozgových príhod sa zvyšuje z veľkej časti v dôsledku rastu populácie a starnutia obyvateľstva na celom svete, ale aj v dôsledku rastúceho podielu rizikových faktorov životného prostredia, metabolizmu a správania, ktorému sa dá predchádzať.
Medzi rokmi 1990 a 2021 sa výrazne zvýšila globálna záťaž cievnou mozgovou príhodou spojená s nadváhou (nárast o 88 percent), vysokými teplotami (nárast o 72 percent), vysokou hladinou cukru v krvi (nárast o 32 percent), stravou s vysokým obsahom nápojov sladených cukrom (nárast o 23 percent), nízkou fyzickou aktivitou (nárast o jedenásť percent), vysokým systolickým krvným tlakom (nárast o sedem percent) a stravou s nízkym obsahom omega-6 polynenasýtených mastných kyselín (nárast o päť percent).
Pokiaľ sa ale dáta očistí o vplyv demografických faktorov, potom je od roku 1990 celosvetovo a prakticky vo všetkých príjmových úrovniach krajín viditeľný trend k znižovaniu miery výskytu o 22 percent a úmrtiu o 39 percent. A tiež množstvo stratených rokov zdravého života kleslo o 39 percent. Zjednodušene povedané: hlavný vplyv na vyšší počet prípadov má to, že ľudstvo je stále početnejšie a staršie.
Od roku 2015 ale zlepšenie stagnuje, a v niektorých krajinách sa stav horší: hlavne v juhovýchodnej a východnej Ázii či Oceánii. „Celosvetový nárast počtu ľudí, u ktorých sa vyskytne cievna mozgová príhoda a ktorí na ňu zomrú alebo zostanú invalidní, rýchlo rastie, čo silne naznačuje, že v súčasnosti používané stratégie prevencie cievnej mozgovej príhody nie sú dostatočne účinné,“ konštatoval hlavný autor štúdie Valery Feigin z Auckland University of Technology na Novom Zélande.
„Nové, preukázateľne účinné celopopulačné a motivačné preventívne stratégie, ktoré by bolo možné aplikovať na všetky osoby ohrozené cievnou mozgovou príhodou, by mali byť urýchlene zavedené na celom svete,“ apeloval.
Štúdia odhaduje, že celkový počet stratených rokov zdravého života súvisiacich s mŕtvicou, ktoré možno pripísať 23 rizikovým faktorom, sa celosvetovo zvýšil zo sto miliónov rokov v roku 1990 na 135 miliónov v roku 2021. Najväčší podiel týchto rizikových faktorov sa vyskytuje vo východnej Európe, Ázii a subsaharskej Afrike.
Metabolické rizikové faktory – najmä vysoký BMI, vysoký systolický krvný tlak a vysoká hladina LDL cholesterolu – sa v roku 2021 podieľali na najväčšej záťaži cievnymi mozgovými príhodami vo všetkých príjmových úrovniach krajín (v rozmedzí 66 až 70 percent), nasledované súhrnne environmentálnymi rizikovými faktormi ovzdušie, nízka/vysoká teplota prostredia, expozícia olova) v krajinách s nízkymi príjmami (35 až 53 percent).
V roku 2021 boli piatimi hlavnými globálnymi rizikovými faktormi pre cievnu mozgovú príhodu vysoký systolický krvný tlak, znečistenie ovzdušia prachovými časticami, fajčenie, vysoká hladina LDL cholesterolu a znečistenie ovzdušia v domácnostiach, so značnými rozdielmi podľa veku, pohlavia a miesta.
Štúdia po prvýkrát naznačuje, že znečistenie ovzdušia prachovými časticami je hlavným rizikovým faktorom takzvaného subarachnoidálneho krvácania, ktoré sa podieľa na štrnástich percentách úmrtí a invalidity spôsobených týmto závažným subtypom mŕtvice, čo je na rovnakej úrovni ako fajčenie.
