Zem pod gréckymi ostrovmi sa trasie už niekoľko týždňov, Santorini evakuovali, pridali sa zemetrasenia pod Sicíliou, v Chorvátsku, Rumunsku, slabšie aj v Maďarsku. Do výšky znova chrlí aj sicílska Etna a pod supervulkánom Flegrejské polia pri Neapole v nedeľu zaznamenali iba v 2-kilometrovej hĺbke zemetrasenie s magnitúdou 3,9.
Ako informuje portál imeteo.sk, juh Európy sa trasie čoraz viac a znepokojujú sa aj sopky.
V rokoch 1900 až 1950 bolo pritom zaznamenaných asi 3,4 zemetrasení s magnitúdou nad 6,5 ročne. Dodnes však ich počet narástol až na 25 veľkými zemetrasení ročne, vyplýva z databázy mimoriadnych udalostí EM-DAT.
Dôsledok ľudskej činnosti?
Vedci sa domnievajú, že môže existovať súvislosť pohybu tektonických platní s vplyvom ľudskej činnosti a zmenou klímy. V roku 2011 austrálsky tím pod vedením profesora geológie Giampiera Iaffaldana vyskúmal, že zosilnenie monzúnu v Indii zrýchlilo pohyb indickej tektonickej platne za posledných 10 miliónov rokov o 20 %.
Veľký podiel v tom má zohrávať aj topenie ľadovcov. „Ľad lokálne zadržiava veľké časti zemskej kôry,“ hovorí geofyzička Andrea Hampel z Ruhrskej univerzity v Nemecku.
So svojím tímom zistila, že váha veľkých ľadovcov na Zemi spomaľuje pohyb kontinentálnych platní. Tým, že dochádza k masívnemu topeniu Arktídy aj Antarktídy, tak sa môžu platne pohybovať rýchlejšie, čo spôsobuje zemetrasenia.
