Opierať sa o prieskumy verejnej mienky v krajine, ktorá je vo vojnovom stave a kde vládne diktatúra, je zradné. Čísla, ktoré do sveta médií vypúšťajú sociológovia, môžu o skutočnom stave vecí v ruskej spoločnosti povedať len málo. Neexistuje totiž metóda, ktorá by dokázala zohľadniť podstatný faktor dnešného stavu mysle väčšiny Rusov: strach.
Oproti tomu reakcia na smrť Navaľného, nech bude akákoľvek, môže ukázať mnohé. Už preto, že aj ten najmenší viditeľný prejav sústrasti s Navaľným vyslovujú ľudia s plnou zodpovednosťou: Vedia totiž, že pre nich môže znamenať trestné stíhanie – podľa paragrafu o podpore extrémistických organizácií, za ktoré boli Navaľného štáby aj jeho Fond boja s korupciou dávno vyhlásené.
Každý prejav občianskej neposlušnosti v Rusku dnes predpokladá prekonanie strachu a tých, ktorí sú takéhoto kroku schopní, treba vnímať ako vrchol ľadovca, pod ktorým sa skrýva oveľa väčší potenciál. Každý kvet položený k Soloveckému kameňu, kde sa tradične pripomínajú obete politických represií a ktorý sa stal spontánne miestom tryzny za Navaľného, predstavuje prísľub ďaleko širšieho odporu vo chvíli, keď zo seba spoločnosť strasie strach. A rovnako aj štyri stovky ľudí zadržaných počas minulého víkendu, pretože sa s Navaľným podľa polície „príliš dlho lúčili“, môžu byť predzvesťou ďaleko širšieho protestu. Ale to iba v prípade, že v sebe ľudia v Rusku dokážu potlačiť pocity bezvýchodiskovosti a zmaru a zoberú odvahu, aby naplnili odkaz Navaľného: „Keď ma zabijú, nevzdávajte sa!“
Víkendové dianie
Svetové agentúry označili zatýkanie za najväčšie od septembra 2022, kedy bolo zadržaných viac ako 1 300 osôb pri protestoch proti čiastočnej mobilizácii, ktorú v súvislosti s ruským vpádom na Ukrajinu vyhlásil prezident Vladimir Putin.
(Článok pokračuje na ďalšej strane)
