Ale v 81 štáboch, ktoré sa čoskoro premenili na celonárodné hnutie, politicky dospela celá generácia takzvaných „navaľniat“ – osemnásť až dvadsaťročných ľudí, pre ktorých bola práca v Navaľného štáboch občianskou a politickou iniciáciou a zásadným životným impulzom.
Vďaka „Ljošovi“, ako mládež Navaľnému hovorila, pochopili, že veci sa nemajú vzdávať, aj keď situácia vyzerá beznádejne. A že na to, aby sa človek mohol v Rusku usilovať o demokraciu, je potrebná odvaha. Navaľnyj im v tom šiel príkladom počas nespočetných zatknutí, väzieb, procesov – aj po tom, čo bol otrávený, čo sa hrdinsky vrátil do Ruska a čo bol uväznený, týraný a zabitý.
Ruský opozičník si za mrežami odpykával devätnásťročný trest. V ťažkých podmienkach na samotke strávil dve tretiny času.
Nevzdávajte sa!
Už len takáto náhodná sonda do politickej biografia Alexeja Navalného nám môže pomôcť zodpovedať prvú dôležitú otázku, ktorú pred nami otvorila jeho predčasná tragická smrť a ktorá môže mať pre Rusko a pre celý svet do budúcnosti veľký význam: Kto je ona slobodne zmýšľajúca časť Ruska, ktorá Navaľného oplakáva? Dokáže vystúpiť z tieňa? A má dostatok síl na to, aby zmenila zdanlivo nezmeniteľnú situáciu? Pretože ako mnohokrát zopakoval sám Navaľnyj – skutočných zmien v Rusku, a v ich dôsledku snáď aj ukončenie vojny na Ukrajine, môžu dosiahnuť len sami Rusi.
(Článok pokračuje na ďalšej strane)
