Žijeme neskutočne konzumným spôsobom života. Nepremýšľame, čo bude a jednoducho iba zhromažďujeme. Tento aspekt sa začína objavovať aj v otázke zaopatrenia pozostalých. V niektorých častiach sveta mŕtvych už nie je kam ukladať. Preto vznikla ekologická alternatíva, a to kompostovanie.
Klasické cintoríny, aké poznáme, si vyžadujú obrovskú plochu. Tým, ako sa ľudstvo rozmáha a pokrok napreduje, už nedisponujeme takými voľnými plochami, ktoré by mohli byť vyčlenené na tieto účely. Jednotlivé kúty sveta to riešia po svojom.
Vo východných častiach sa na tieto účely stavajú poschodové budovy, ktoré slúžia ako kolumbáriá. Ľudia sa tam teda nepochovávajú, ale pozostatky po kremácii ukladajú do jednotlivých priečinkov. Západný svet však prišiel s možno morbídnym, no ekologickým riešením, ktorým je kompostovanie. Po smrti môžu byť ľudské pozostatky využité napríklad ako hnojivo.
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
Washington ako priekopník v kompostovaní ľudí
Washington bol prvý americký štát, ktorý v roku 2019 zlegalizoval kompostovanie ľudí ako alternatívu k pochovávaniu a spaľovaniu, informuje Pravda. Ide o ekologickejší spôsob pochovávania, ako ten, ktorý je nám známy. Začiatkom tohto roka k takémuto spôsobu nakladania s mŕtvymi pristúpil aj štát New York. Okrem iného je to bežnou praxou aj v štátoch ako Colorado, Oregon, Vermont a Kalifornia.
Americké inštitúcie uvádzajú, že v porovnaní s klasickým pohrebom či kremáciou kompostovanie ušetrí veľké množstvo uhlíka, ktorý by sa inak dostal do atmosféry. Priaznivci tejto metódy argumentujú tým, že kompostovanie je výhodné nielen z pohľadu životného prostredia, ale pomáha aj s riešením situácie v mestách, v ktorých nie je dostatok priestoru na cintoríny.
Nájdu sa však aj kritici, ktorí spochybňujú etický aspekt celej veci. Katolícki biskupi uvádzajú, že k ľudským pozostatkom by sa nemalo pristupovať ako k odpadu z domácnosti.
Ako funguje ľudské kompostovanie
Kompostovanie ľudí sa od klasického kompostovania veľmi nelíši. Ľudské pozostatky sú uložené do nádob, v ktorých sa nachádzajú drevené triesky, slama a približne dva fúriky pôdy. Vykompostovaný materiál si môžu blízki a rodina ponechať. Ten sa môže následne využiť aj ako hnojivo v záhrade, na vyživenie stromov či zeleniny.
(Článok pokračuje na ďalšej strane)
