Tieto skutočnosti podľa neho dávajú EÚ dôvod, aby rozhodla o začatí rokovaní o členstve Ukrajiny. Podľa Reuters Európska únia zrejme ocení doterajšie úsilie Ukrajiny, ale môže jej uložiť i ďalšie podmienky, a to najmä v súvislosti s bojom proti korupcii a právami menšín – ide o otázku, ktorú Maďarsko v súvislosti s Ukrajinou nastoľuje opakovane.
Čierna Hora musí v procese integrácie pokračovať
Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová v utorok vyzvala Čiernu Horu, aby pokračovala v procese integrácie krajiny do Európskej únie.
Von der Leyenová sa s najvyššími predstaviteľmi tejto balkánskej krajiny stretla len niekoľko hodín po tom, ako parlament schválil novú vládu premiéra Milojka Spajiča zloženú z proeurópskych a prosrbských strán. „Čierna Hora je v prístupovom procese do EÚ dlhodobo najpokročilejšou krajinou západného Balkánu a s radosťou pozorujem, že ste odhodlaní udržať si… túto pozíciu,“ povedala von der Leyenová po rokovaní s prezidentom Jakovom Milatovičom v Podgorici.
„Spolu by sme teraz mali prejsť poslednú míľu, doviesť to cez cieľovú čiaru,“ dodala.
Prijímací proces krajín v tomto regióne sa spomalil najmä v dôsledku neochoty členských štátov EÚ a pomalých reforiem v samotných kandidátskych krajinách. Ako prvé začali rokovať o vstupe do EÚ Srbsko a Čierna Hora. Minulý rok nasledovalo Albánsko a Severné Macedónsko. Bosna a Hercegovina a Kosovo v procese výraznejšie zaostávajú. Nezávislosť Kosova neuznáva päť členských krajín Európskej únie vrátane Slovenska.
Základná diskusia v Európskej únii vedie medzi rozširovaním a prehlbovaním. Už na Haagskom summite v roku 1969 európske hlavy štátov a vlád diskutovali o zjavnom rozpore medzi „vertikálnym“ prehlbovaním (začlenenie nových oblastí politiky do Spoločenstva) a „horizontálnym“ rozširovaním (prijímanie nových členských štátov). Otázka optimálneho prelínania expanzie a prehlbovania sa neskôr znovu a znovu objavovala. Tieto dve možnosti sa často javili ako konkurenčné myšlienky: expanzia sa zdala možná len na úkor úzkej nadnárodnej súdržnosti. Na druhej strane v historickom vývoji EÚ sa oba ciele zvyčajne sledovali paralelne – rozhodnutia o prehĺbení sa často prijímali takmer súčasne s rozhodnutiami o nových kolách rozširovania.
Po ďalekosiahlych zmluvných reformách v 90. rokoch však diskusia o budúcnosti EÚ nabrala nový smer. V horizontálnej dimenzii sa diskusia týka aj otázky, či EÚ môže mať definitívne geografické hranice, alebo či by mala rozvíjať svoj integračný a upokojujúci účinok všade tam, kde sa prijímajú jej normy a plnia jej kritériá.
