Podobné chyby sa mu stávajú opakovane. Nedávno napríklad zamenil bývalých nemeckých kancelárov Angelu Merkelovú a Helmuta Kohla či francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona a jedného z jeho predchodcov Françoisa Mitterranda.
Biden je kvôli tomu terčom kritiky republikánov aj svojho očakávaného vyzývateľa v novembrovom súboji o Biely dom Donalda Trumpa, ktorí spochybňujú jeho kognitívne schopnosti. 77-ročný Trump však niekedy tiež máva podobné problémy. Vlani napríklad varoval pred hrozbou „druhej svetovej vojny“, tento rok si zase pomýlil svoju súperku v boji o republikánsku nomináciu Nikki Haleyovú s bývalou šéfkou Snemovne reprezentantov Nancy Pelosiovou.
Biden vo vyjadrení pre médiá v neposlednom rade zdôraznil, že pri nakladaní s tajnými dokumentmi neporušil zákon. Dodal, že počas vyšetrovania sa nesnažil o žiadne prieťahy a spolupracoval s vyšetrovateľmi. Ako zdôraznil, v októbri bol na päťhodinovom výsluchu, „hoci na Izrael práve zaútočil Hamas“, palestínske radikálne hnutie.
Vyšetrovanie dospelo k tomu, že si Biden zámerne nechal niektoré tajné dokumenty o americkej vojne v Afganistane a ďalších záležitostiach týkajúcich sa národnej bezpečnosti po tom, čo opustil úrad viceprezidenta v roku 2017. Trestnému obvineniu kvôli tomu ale čeliť nebude.
Naopak Trump bol vlani obžalovaný kvôli tomu, že si pri svojom odchode z funkcie v roku 2021 nechal do rezidencie na Floride prepraviť škatule plné oficiálnych dokumentov zo svojho funkčného obdobia, medzi ktorými podľa vyšetrovateľov boli aj materiály s označením „prísne tajné“. Časť z nich odmietal vydať a na rozdiel od Bidena nespolupracoval vždy s vyšetrovateľmi.
