„Na prvý pohľad sa môže zdať, že predchádzajúce generácie to mali vzhľadom na veľkú hospodársku krízu, svetové vojny a jadrové hrozby ťažšie,“ povedal McGorry. „V skutočnosti ale súčasnú generáciu obklopuje oveľa menej istoty a nádeje do budúcnosti. Výzvy, ktorým dnešná generácia mladých ľudí čelí, sú bezprecedentné, sú zničujúce a sú horšie ako kedykoľvek predtým.“
Uviedol, že v mnohých krajinách je priemerná cena domu niekoľkonásobkom priemerného ročného platu. Okrem toho zle regulované sociálne siete a digitálne platformy, ktoré sú hnacím motorom politickej polarizácie, spôsobujú, že sa mladí ľudia cítia stále izolovanejší.
„Na týchto platformách, za ktoré sú zodpovední technologickí titáni, sa deje množstvo škodlivých vecí. Navyše si samy tvoria svoje zákony,“ dodal. „Problémom nie sú mladí ľudia, alebo to, že by sme ich mali obmedzovať. Mali by sme pre nich z digitálneho prostredia urobiť bezpečné miesto,“ zdôraznil McGorry.
Výskum, ktorého spoluautormi boli psychiatri, psychológovia, výskumní pracovníci aj mladí ľudia, uvádza, že dospievajúci sú najväčšími užívateľmi internetu; často sú neustále on-line, čo môže škodiť a ohrozovať duševné zdravie.
„Duševné zdravie, ktoré je už po desaťročia hlavným zdravotným a sociálnym problémom ovplyvňujúcim životy a budúcnosť mladých ľudí, vstúpilo do nebezpečnej fázy,“ varuje výskum.
Sprievodná analýza, ktorú vykonala vysoká škola King’s College London, uvádza, že väčšina dôkazov, o ktoré sa správa komisie opiera, pochádza z krajín s vysokými príjmami. To predstavuje ďalší problém, pretože deväťdesiat percent detí a dospievajúcich žije v krajinách s nízkymi a strednými príjmami, kde je „záťaž na duševné zdravie najvyššia“, píše sa v analýze.
V krajinách s nízkymi a strednými príjmami môže byť takmer stopercentný nedostatok dostupných služieb v oblasti duševného zdravia, dodala hovorkyňa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) Carla Drysdaleová.
