Medzigeneračná nerovnosť, neregulované sociálne siete, neúmerne nízke mzdy, neisté zamestnanie a klimatická kríza. To sú len niektoré z faktorov, ktoré spôsobujú nebezpečný a alarmujúci celosvetový nárast zlého duševného zdravia medzi mladými ľuďmi, varovalo konzorcium odborníkov.
Výskum tímu The Lancet Psychiatry viedol výkonný riaditeľ austrálskeho strediska Orygen Centre of Excellence in Youth Mental Health, profesor Patrick McGorry. Tento odborník v oblasti psychiatrie uviedol, že ide v súčasnosti „o najzávažnejší problém verejného zdravia,“ píše portál ČT 24.
„Keby k rovnako rýchlemu zhoršovaniu zdravotného stavu dochádzalo v akejkoľvek inej oblasti zdravotníctva, ako je cukrovka alebo rakovina, vlády by začali prijímať dramatické opatrenia,“ povedal McGorry. Závažnosť ukazuje okrem iného štatistika samovrážd – tie sú najčastejšou príčinou úmrtí osôb vo veku 15 až 44 rokov v Austrálii, 15 až 19 rokov na Novom Zélande a 15 až 39 rokov v Indii.
Správa uvádza, že zatiaľ čo duševné choroby predstavujú najmenej 45 percent všetkých chorôb u ľudí vo veku od desiatich do 24 rokov, na duševnú zdravotnú starostlivosť sú venované iba dve percentá celosvetových rozpočtov na zdravotníctvo. A dokonca aj v najbohatších krajinách sveta je pokrytá menej ako polovica tejto potreby, uvádza správa.
Podľa McGorryho sú postoje spoločnosti voči mladým ľuďom a ich potrebám často rozpoltené. „Sme svedkami veľkej roztrieštenosti spoločnosti, ktorá je v skutočnosti spôsobená ekonomickou teóriou neoliberalizmu, kde je všetko tovarom,“ upozornil. Globálny dôraz na individualizmus a konkurenciu podľa neho ničí sociálne väzby, podkopáva verejné blaho a služby a posilňuje postavenie škodlivých priemyselných odvetví a korporácií.
(Článok pokračuje na ďalšej strane)
