Mladí sú taktiež skôr ochotní platiť viac za leteckú dopravu. Uvedomujú si vážnosť situácie a preto sa skôr prispôsobia potrebným opatreniam, ktoré si planéta vyžaduje. Rovnako sa dokážu zmieriť aj s myšlienkou, že by si nové oblečenie mali kupovať len z druhej ruky, zatiaľ, čo pri staršej generácii o týchto opatreniach ľudia nechceli ani len počuť.
S menšími zmenami nemajú problém ani starší
Pokiaľ ide o menšie zmeny, ako je napríklad vytvorenie zeleného priestoru vo svojom dome, či konzumácia iba sezónnych produktov, s týmito opatreniami ľudia nemali problém. Práve naopak ich zavedenie by uvítali a veľmi radi by tým tak podporili boj proti globálnemu otepľovaniu. Mladí sa takisto neobávajú ani radikálnych vládnych opatrení v kľúčových oblastiach politiky oproti starším. Zákaz výroby a predaja benzínových a naftových áut by napríklad podporilo 46 % ľudí mladej generácie, 42 % strednej generácie, 28 % ľudí pred dôchodkom a len 22% respondentov v dôchodkovom veku, teda nad 65 rokov.
Vek nehral vôbec žiadnu rolu pri vládnych opatreniach, ktoré by sa týkali redukcie obalov, vysádzania stromov, či prísne opatrenia na presadzovanie energeticky efektívnych domov. V tomto prípade riešenia podporovali ako mladšie ročníky, tak aj tie staršie.
Ľudia sa klimatickej krízy a jej dopadov neobávajú
Vek takisto nehral významnú úlohu v miere obáv z klimatickej krízy a jej potenciálnych dopadov. Viac ako 70 % všetkých vekových skupín uviedlo, že sú iba mierene znepokojení. Ľudia si uvedomujú, že zmeny svetovej klímy spôsobuje práve ľudská činnosť, uvádza Daily Dispatch.
Oveľa viac ako klimatickej krízy sa však ľudia obávajú ekonomickej situácie. Takmer polovica zúčastnených na celom kontinente uviedla, že majú obavy z toho, že nebudú schopní vysťahovať sa z rodného domu. Európania už teda dnes rátajú s tým, že si vlastné bývanie nebudú môcť dovoliť. Dôsledkom je, že tretina populácie počíta s tým, že nebude mať deti, pretože si ich nebude môcť dovoliť.
Vo všeobecnosti však Európania dôverujú Európskej únii aj v otázke klimatickej krízy. Podľa nich by práve tá mala rozhodovať, ako riešiť klimatickú krízu v mene svojich členských štátov, a nie nezávislé rozhodovanie jednotlivých krajín.
Najviac pokrokoví v prispôsobení sa zmenám kvôli klimatickej kríze sú Taliani, Španieli a Briti. Naproti tomu najviac neochotní niečo meniť a ukrajovať tak zo svojho komfortu sú Nemci. Koniec koncov, všetci účastníci prieskumu sa zhodli, že ak by sa už nejaké zmeny mali konať, nech sú to tie, ktoré pocítia najmenej.
