Spevákov život sa po smrti maminy zrútil. Mesiace po odchode ženy jeho života sa s tým postupne vysporiadava a nebál sa vyhľadať ani odbornú pomoc.
Koncom júla zasiahla speváka detských hitov, Mira Jaroša, zdrvujúca správa. Prišiel o milovanú maminu Štefániu, ktorá bojovala so zákernou chorobou. Ako sme písali, na večnosť odišla v pokoji doma.
Pred rokom hudobník priznal, že bojovala s agresívnou a veľmi vzácnou formou rakoviny kože. Na karcinóm z Merkelových buniek sa na Slovensku lieči len 6 pacientov. Mame Mira Jaroša ho prvýkrát diagnostikovali pred tromi rokmi a boj nad chorobou sa jej daril úspešne zvládnuť. Pred rokom sa však choroba vrátila.
Dobrosrdečnú ženu opatroval spolu so sestrou a podmienky doma prispôsobili aj za pomoci mobilného hospicu, aby sa dokázali o ňu plnohodnotne postarať.
„Mama odišla v pokoji. Doma. Pri nás. Vďaka kňazovi dostala aj „posledné pomazanie“ a všetci sme sa s ňou stihli rozlúčiť. Jej odchod je pre nás stále boľavý, no hreje nás pocit, že sme robili najlepšie, ako sme vedeli. Napadla mi veta: Keď sme sa narodili, neboli sme sami a nemali by sme sami ani zomierať…“ dodal po odchode ženy jeho života.
Smútok sa mení na vďačnosť
Hoci od smrti ubehol krátky čas, Miro Jaroš si obdobie Dušičiek pripomenul dvakrát. S rodinou sa stretli pri hrobe pani Štefánie, aby sa spevák potom vrátil ešte raz vo večerných hodinách, píše Šarm. „S mamou sme chodievali tiež až keď sa zvečerilo. Spomínal som na naše spoločné chvíle.“
Dodáva, že čas pomaly hojí tvrdú ranu, ktorú mu osud uštedril a smútok postupne mení na vďačnosť. „Chýbať mi bude vždy. Čím ďalej tým menej sa vo mne ozývajú otázky typu „Prečo?“ a prevažuje vďačnosť. Za to, že bola práve mojou mamou a že môj život bol aj vďaka nej v mnohých ohľadoch naplnený a šťastný.“
Spevák sa netají slzami a podľa neho si poplačú aj muži. Ak sa dokážeme smiať, vieme si aj poplakať. Vysporiadať sa s odchodom maminy mu pomohla aj konzultácia u psychológa a duchovný otec.
„Mamin odchod mi pomohol lepšie pochopiť aj náš pán farár Pavol Špita. Povedal mi, že duša mojej mamy naďalej prežíva, ale už nie v pozemskom živote. Mama konala vždy tak, aby sa dostala do nebeského kráľovstva. Ja som presvedčený o tom, že je práve tam.“
Čo už nestihli zrealizovať?
Návšteva rodičovského domu už nie je a nebude ako predtým. Ako tvrdí, neorientuje sa na materiálne, ale skôr na emocionálne veci. Vybavuje si spomienky na mamine koláče, ktorých vôňa sa už nešíri v dome alebo, keď „mama nestojí pri bránke a nemáva na rozlúčku, keď odtiaľ odchádzam.“
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
(Článok pokračuje na ďalšej strane)
