MŽP trvá na podpore „modernej, účinnej a efektívnej“ vodohospodárskej politiky štátu. Tá má podľa neho najmä chrániť ľudské životy, majetok a zvyšovať blahobyt a komfort ľudí, predovšetkým pri dodávkach pitnej vody či lepšieho odkanalizovania obcí a miest. Tvrdí, že sa preto otvorila odborná diskusia a rozvoj vidieka bude založený na súžití človeka s prírodou.
Riešiť chce aj problémy rybárov. Ministerstvo poukázalo na počet zimujúcich kormoránov na Slovensku a vzniknuté škody. „Prísna druhová ochrana kormorána veľkého či iných predátorov má dosah na ekosystémy. Envirorezort preto pripravuje stretnutie na úrovni užívateľov revírov a chovateľov rýb, a to aj v súvislosti s ďalšími chránenými živočíchmi, ako je bobor, vydra či volavka,“ uviedlo.
Taraba zopakoval, že Slovensko má najhorší zákon o EIA v rámci Európskej únie. Novela má vytvoriť predvídateľné a udržateľné prostredie. „Jediné, čo sa mení, že konečne na Slovensku nebude EIA trvať 450 dní alebo 500 dní, odstránia sa svojvoľné konania alebo nekonania úradníkov,“ vyhlásil.
Odmieta aj tvrdenia o spracovaní následkov kalamity pri Ceste slobody. Vyhlásil, že nejde o jadrovú zónu Kôprovej doliny, ale o oblasť pri Ceste slobody v 4. stupni ochrany prírody. Deklaroval, že naďalej plánuje postupovať zákonne, aby lesy v národných parkoch nevymierali. Za účelové označil tvrdenia o znížení početnosti hlucháňa v lokalite. Hovorí o minimálne stabilizovanej populácii, pričom vo viacerých lokalitách rastie.
Na snímke aktivisti Greenpeace Slovensko počas protestnej aktivity pred budovou Ministerstva životného prostredia SR 4. marca 2024 v Bratislave. Zdroj: TASR – Pavol Zachar
Na snímke aktivisti Greenpeace Slovensko počas protestnej aktivity pred budovou Ministerstva životného prostredia SR 4. marca 2024 v Bratislave. Zdroj: TASR – Pavol Zachar
