Nikde to nie je tak zjavné ako v britskom prístupe k blízkovýchodnému konfliktu. Cameron sa minulý mesiac dostal na titulné stránky novín, keď vyhlásil, že Británia je pripravená uznať palestínsky štát skôr, ako sa s Izraelom dohodne na riešení dvoch štátov. Downing Street opakovane poprela, že by v tejto otázke existovali nejaké nezhody so Sunakom.
„Úprimne mám pocit, že Rishiho Sunaka zahraničné záležitosti veľmi nezaujímajú a rád ich prenechá Cameronovi,“ povedal Peter Ricketts, ktorý počas Cameronovho premiérstva pôsobil ako poradca pre národnú bezpečnosť a veľvyslanec v Paríži. „Camerona zahraničná politika vždy fascinovala a teraz sa jej môže venovať na plný úväzok,“ dodal Ricketts.
Niektorí tvrdia, že v otázke Blízkeho východu pôsobí minister ako akýsi predvoj Spojených štátov, pretože pomáha vyvíjať tlak na Izrael, aby rokoval o prijateľnom dlhodobom riešení konfliktu medzi Izraelčanmi a Palestínčanmi.
Okrem pásma Gazy sa Cameron zaoberá najmä ruskou inváziou na Ukrajinu. V decembri odcestoval do Washingtonu, kde pre noviny The Hill napísal článok s dôrazným posolstvom o potrebe pokračovať vo financovaní Ukrajiny. Ohlasy na tento text neboli všeobecne pozitívne – niektorí sa domnievali, že Cameronovo posolstvo sa minulo účinkom u republikánskych zákonodarcov, ktorí podporujú Donalda Trumpa.
„Mnohí republikáni sú voči Ukrajine skeptickí, pretože za hlavnú hrozbu považujú Čínu a obávajú sa, že USA nemôžu financovať Ukrajinu a Taiwan zároveň,“ uviedol vo februári nemenovaný zdroj oboznámený s vnútrostraníckymi rozhovormi v Republikánskej strane USA.
Čína je diplomatickou oblasťou, v ktorej musel Cameron postupovať opatrne, pretože sa od jeho pôsobenia v kresle premiéra dramaticky zmenila. Cameron v roku 2015 predstavoval „zlatú éru“ britsko-čínskych vzťahov; privítal prezidenta Si Ťin-pchinga na štátnej návšteve a po odchode z funkcie sa pokúsil zriadiť britsko-čínsky investičný fond v hodnote 1 miliardy libier (viac ako 1 miliarda eur).
Naposledy v septembri minulého roka odletel do Spojených arabských emirátov, aby sa pokúsil získať investorov pre kontroverzné hospodárske centrum Port City Colombo na Srí Lanke, ktoré postavila Čína.
(Článok pokračuje na ďalšej strane)
