Daňové observatórium EÚ poznamenalo, že aj podľa pravidiel dohody z roku 2021, by si spoločnosti zachovali určitú schopnosť vyhýbať sa daniam. Napríklad spoločnosti, ktoré majú hmotné podniky, ako továrne, sklady, obchody či kancelárie, pôsobiace v konkrétnej krajine by mohli naďalej platiť daňovú sadzbu nižšiu ako 15%. Práve toto by mohlo mnohé spoločnosti povzbudiť presunúť svoju výrobu do krajín s daňovými sadzbami nižšími ako spomínaných 15%. Ďalšou medzerou dohody sú daňové úľavy na výskumoch a pri investovaní do miestnych tovární, ktoré vedia znížiť daňové sadzby pod uvedenú hranicu, zatiaľ čo sú spoločnosti aj naďalej v súlade s dohodou z roku 2021, informuje Economictimes.
Ministerka financií USA Janet Yellenová uviedla, že dohoda o zdanení spoločností, ktoré nemajú fyzickú prítomnosť v krajine, no dosahujú tam zisky, napríklad prostredníctvom digitálnych služieb, do roku 2024 nebude kompletná. „Niektoré záležitosti, ktoré sú dôležité pre Spojené štáty a ďalšie krajiny, zostávajú nevyriešené – otvorené otázky, ktoré sa ešte musia vyriešiť pred podpisom zmluvy,“ dodala.
Bohatí sa nemôžu vyhýbať daniam
Popredný ekonóm, výskumník a vedúci daňového observatória EÚ Gabriel Zucman spolu s viac ako sto výskumníkmi z celého sveta v týchto dňoch publikovali štúdiu zameranú na bohatstvo, ktoré vlastnia korporácie. Observatórium skrze tieto skutočnosti ocenilo úsilie zabrániť bohatým vyhýbať sa daniam. Úrady na celom svete si začali informácie o daniach daňových poplatníkov vymieňať v roku 2017. Úrady tak mali lepšie presadzovať daňové zákony. Výsledky tejto spolupráce boli dramatické. Kým nebola zavedená automatická výmena informácií, prakticky všetko bohatstvo, ktoré svetoví boháči vlastnili na mori, ostalo nezdanené. Teraz z daní unikne len 25%.
Faktom ostáva, že bohatí aktívne využívajú schémy vyhýbania sa daniam. Daňové observatórium EÚ tak požaduje 2 % celosvetovú daň z bohatstva miliardárov, čo je návrh, ktorý by mal získať 250 miliárd dolárov ročne od menej ako 3 000 ľudí.
