Nemecký zákon o azylových dávkach stanovuje, že utečenci nemôžu počas prvých troch mesiacov po príchode začať pravidelne pracovať. Výnimku tvoria tzv. pracovné príležitosti, ktoré môžu žiadateľom o azyl poskytnúť štátne, obecné a neziskové organizácie. Práve to využíva spomínaný okres.
„Moji sociálni pracovníci mi hovoria, že tí, ktorí sú evidovaní, sa už pýtajú, či môžu ísť riadne pracovať,“ pochvaľuje si Herrgott.
Durínska rada pre utečencov kritizovala Herrgottovo konanie s tým, že diskriminuje ľudí. Podľa jej hovorkyne Liane Kemnitzovej by v zásade nemala existovať žiadna povinnosť pracovať a nemala by byť vynucovaná sankciami. Namiesto toho by migranti mali mať rýchlejší prístup k jazykovým kurzom, aby sa rýchlejšie integrovali.
Kemnitzová tiež zdôrazňuje, že na prácu, ktorú v súčasnosti vykonávajú žiadatelia o azyl, by sa mali vzťahovať príspevky na sociálne zabezpečenie. Príspevok vo výške 80 centov za hodinu je podľa nej smiešny.
Herrgott túto kritiku odmieta. „Toto nie je vykorisťovanie, len uplatňujeme zákon,“ povedal. Vyzval ostatných, aby postupovali rovnako.
Výhodu ponúkaných pracovných miest vidí v tom, že na ne nie sú potrebné veľké jazykové znalosti, čo migrantom umožní lepšie si osvojiť pracovné návyky. „Nemčinu sa možno lepšie naučíte v práci ako na jazykovom kurze,“ myslí si.
