Oštep do ruky, na Adama a v pralese. Michal spomína na návštevu indiánov: Holého belocha videli asi prvýkrát (rozhovor)

Reklama
instagram.com/michalhertlik

Spoločne sme si spravili pár unikátnych záberov, aby som na tento okamih nikdy nezabudol. Tuším, že aj miestnej rodine sa to naveky vryje do pamäti, pretože ten Indián, ktorý rozpráva so mnou po španielsky, mi úsmevne vraví, že toto tu ešte jakživ nemali.

Nie je divný pocit, byť uprostred džungle s nahými ľuďmi? Vlastne, je slušné zostať v takej spoločnosti odetý?

Či je mi divné byť uprostred džungle s holými deťmi a dospelákmi? Absolútne nie. Keďže túto formu zážitkov odjakživa vyhľadávam, cítim sa tam úplne komfortne a bezpečne. Či je slušné ostať v takejto spoločnosti odetý? Samozrejme, že áno. Mnoho Indiánov síce žije sporo odetých, prípadne nahých, no to ešte neznamená, že každý návštevník sa musí vyzliecť donaha. Ja som to urobil raz, v ostatných prípadoch som bol normálne oblečený a väčšina Indiánov takisto.

Vieme, že vás fascinujú tradičné a rituálne masky, ktoré si nosíte aj domov zo svojich ciest. Ktorý kúsok z vašej zbierky je vám vzácny?

Za najvzácnejšiu masku v zbierke považujem ekvádorského diabla z mestečka Píllaro, kam som vyslovene putoval s cieľom nájsť miestneho majstra vyrábajúceho masky. Nakoniec sa mi to podarilo.

Ocitol som sa v rozprávkovej dielni staršieho pána, ktorý vyrába masky pre festival Diablada už vyše 40 rokov. Ángel Velasco sa v súčasnosti sa radí k jednému z najúspešnejších a najdlhšie pôsobiacich majstrov v Ekvádore. Svoje umelecké diela posiela klientom do celého sveta, pravidelne ho navštevujú významné ekvádorské osobnosti a za svoju tvorbu dostal už niekoľko ocenení, dokonca od samotného prezidenta republiky.

 

View this post on Instagram

 

A post shared by Michal Hertlík (@michalhertlik)

S výrobou masiek mu pomáha aj syn Luis. Velascovci majú všetky steny v dielni obsypané svojimi maskami. Každá jedna z nich je unikát, viac kópií neexistuje.

Ako zberateľ masiek sa snažím podporovať ich tvrdú prácu a miestnu komunitu. Kúpou masky si odnášam domov niečo, čo mám na celom svete iba ja. Cena samozrejme vždy závisí od použitého materiálu, času stráveného pri výrobe aj veľkosti. Hovorím o desiatkach až stovkách eur.

Niektoré masky sú však nepredajné, či už kvôli osobnému putu s rodinou Velascovcov alebo jednoducho pre to, že sú každoročne používané počas festivalu. Po naozaj dlhom presviedčaní som napokon Luisa zlomil, aby mi predal jednu z jeho obľúbených masiek. Podobný oranžovo-žlto-čierny exemplár nemá nikto na svete. Na jej výrobu boli použité rohy capa, klepetá kraba a kosti kravských nôh.

1 2 3
Ďakujeme, že nás čítate.

Ak máte zaujímavé nápady na témy, o ktorých by sme mohli písať alebo ste našli v článku chyby, neváhajte nás kontaktovať na [javascript protected email address]

Ficova IV. vláda
Zo zahraničia
Z domova
Kultúra a showbiznis
Ekonomika a biznis
Šport
TV Spark
Najčítanejšie