Čo sa týka prírodných krás, dodnes ma mrzí, že som nenavštívil Anjelský vodopád a Indiánov v Amazonskom pralese, ale aspoň mám stále dôvod sa do Venezuely niekedy vrátiť. Celkovo môžem povedať, že tento výlet ma parádne odštartoval a pripravil na moje ďalšie dobrodružné cesty po Latinskej Amerike. Lepší začiatok som si priať ani nemohol.
V Latinskej Amerike vyhľadávate stretnutia s domorodými kmeňmi. Amazonský domorodý kmeň Waorani vám uplietol prírodný batoh aj ukázal, ako si vyrába jed na divú zver. Spomeniete si na ďalšie fascinujúce zážitky s domácimi?
Naprieč Latinskou Amerikou som navštívil vyše 20 indiánskych kmeňov a domorodých komunít, takže zážitkov s Indiánmi mám neúrekom. Ten najsilnejší a najunikátnejší bol s kmeňom Huaorani v ekvádorskej Amazónii.
Príležitosť navštíviť túto komunitu sa naskytne raz za život. Miestne ženy boli v pralese nazbierať čerstvé plody achiote. Vyzliekol som sa do pol pása a začali ma prstami maľovať. Na tvári aj na tele mi postupne pribúdalo niekoľko červených obrazcov.
View this post on Instagram
Aby som sa stal jedným z nich, minimálne vizuálne, chýbalo ešte pár úprav. Tým najdôležitejším symbolom je nahota. Vyzliekol som sa pred zrakmi všetkých Indiánov úplne donaha. Doniesli mi tri veľké bambusové listy s povrázkom, aby som si ich uchytil okolo pása na zakrytie… Medzitým pozorujem, ako sa dve dievčence v rohu chichotajú. Myslím, že prvýkrát videli naživo nahého európskeho belocha. Hanba-nehanba, toto je skrátka životná skúsenosť (smiech).
Chýbala ešte posledná vec, indiánsky oštep. Už vidím ďalšieho Indiána, ako mi jeden nesie. Chytím si oštep do ruky, prejdem pár krokov z indiánskeho príbytku do voľnej prírody, vyložím si nohu na kameň a vravím si, že toto je moja najšialenejšia skúsenosť, akú som počas cestovania mohol zažiť. Teraz som právoplatným členom indiánskeho kmeňa. Teda aspoň na chvíľu.
(Článok pokračuje na ďalšej strane)
