Spoločnosť Metrostav dokončila modernizáciu plavebných komôr na vodnom diele Gabčíkovo. Českí stavbári tu strávili takmer päť rokov. Modernizácia spočívala hlavne vo výmene všetkých oceľových konštrukcií na oboch komorách. Vďaka rekonštrukcii sa zvýšila bezpečnosť aj intenzita lodnej dopravy na strednom toku Dunaja.
Modernizácia konštrukcií
Veľkým orieškom boli pre stavbárov z Metrostavu hlavne horné a dolné vráta, ktoré sa vyrábali v oceliarskej dielni v pražských Horných Počerniciach. Najväčší diel vážil 107 ton. Predstavitelia českej firmy hovoria, že sa stretli aj s výrazným zdražením stavebných materiálov, krátkodobo zatvorenými hranicami aj nepredvídateľnými technickými podmienkami na stavenisku.
„Pôvodne sme počítali s tým, že horné vráta na oboch komorách pripojíme k existujúcim oceľovým konštrukciám. Lenže pri odbúravaní betónov na pravej komore sme na týchto konštrukciách zistili také závažné poruchy, že sme museli veľmi rýchlo vymyslieť, naprojektovať a aplikovať úplne nové konštrukčné riešenie bez spolupôsobenia existujúcich oceľových prvkov v betóne. Takže novo vyrobené oceľové tyče sme napríklad zasadzovali do takmer desať metrov hlbokých jadrových vrtov,“ prezradil Radek Liška, vedúci projektu za Metrostav.
Začalo sa vo februári 2019
Stavba s názvom „Inovácia a modernizácia plavebných komôr pre zvýšenie bezpečnosti a intenzity vodnej dopravy na vodnom diele Gabčíkovo“ sa začala vo februári 2019 a skončila v závere roku 2023. Súčasťou dodávky bolo aj zhotovenie realizačnej projektovej dokumentácie. Investičné náklady stavby dosiahli v prepočte viac ako 160 miliónov eur. Väčšinu z nich pokryl investor z európskej dotácie, konkrétne 85 percent.
Súčasťou projektu bola nielen kompletná výmena oceľových konštrukcií, ale aj modernizácia technológií vrátane hydraulických a riadiacich systémov či sanácia betónových konštrukcií a dilatačných škár a injektáže podzákladia.
„Najhoršie boli búracie práce, tie nám zabrali snáď viac času ako samotné montáže. K regulačným uzáverom, ktoré slúžia na napúšťanie a vypúšťanie komôr, sa liezlo cez dvojmetrový strop so šachtou s priemerom 80 centimetrov, takže sme nemohli nasadiť veľkú mechanizáciu. Navyše naši predchodcovia použili veľmi kvalitné betóny, takže búrať nešlo poriadne strojom, nieto ešte ručne,“ uzatvára Liška.
