Prítomnosť modrej farby možno stále vidieť na zachovaných stenách asi 2,5-tisíc domov, ktoré tvoria mesto Kayaköy, aj keď po desaťročiach sa na nich schátranie naplno podpísalo. Zostalo len niekoľko ďalších dekoratívnych prvkov. To, čo zostalo, stále stojí za to preskúmať ako snímku starodávneho spôsobu života na pokraji moderného veku.
Jane Akatayová, spoluautorka knihy „Sprievodca po Kayaköy“, hovorí, že jedným z dôvodov opustenia mesta bol možno hmatateľný smútok, ktorý po tragických udalostiach z 20. rokov minulého storočia pretrváva. Príroda tiež zohrala svoju úlohu pri zániku jej človekom vytvorených prvkov.
Zemetrasenia a búrky
„Boli zemetrasenia, boli búrky. Klíma, počasie, búrky… všetko ovplyvnilo toto zaujímavé miesto,“ hovorí. „A tiež sa v priebehu rokov malta, ktorá ich držala pohromade, rozpadla a veci sa rozpadajú, ak sa o ne nestaráte.“
Dnešní návštevníci platia trojeurový poplatok v malom kiosku na hlavnej ceste pred vstupom do Kayaköy. Odtiaľ sa môžu túlať pešo hore a dole po jej niekedy strmých a nerovných uličkách a cestičkách. Môžete vidieť nápisy na vstupe do školy, kostolov a fontány.
Stojí za to vyčleniť si niekoľko hodín na to, aby ste to všetko zvládli. S malým počtom návštevníkov okrem príležitostných turistických skupín počas špičiek je ľahké nájsť si tu čas osamote a predstaviť si, ako to tu kedysi prekypovalo životom, v neposlednom rade na Staromestskom námestí, kde sa miestni muži stretávali, aby pili čaj a vymieňali si príbehy.
Väčšina domov, ktoré boli postavené pred vyše storočím a pred ich opustením, teraz stratila strechy a na ich zrútených stenách vyrastá vegetácia. Niektoré domy majú v suteréne jamy, ktoré sa kedysi používali na vyčiňovanie (vystužovanie) koží – obuvníctvo tu bolo bežnou profesiou.
Mnohé z nich majú stále neporušené cisterny – rozhodujúci prvok pre skladovanie vody v meste bez vodovodu. „Pitnú vodu nosili somári,“ hovorí Ekiz.
(Článok pokračuje na ďalšej strane)
