Menším a napríklad aj nechceným incidentom alebo unáhleným a premršteným reakciám na provokácie nahráva aj to, že do demilitarizovaného pásma sa znova vrátili vojaci. Vrátila ich tam vlani Severná Kórea po tom, čo Soul v reakcii na vypustenie severokórejského špionážneho satelitu čiastočne pozastavil dohodu o nárazníkových zónach v pohraničnej uzavretú v roku 2018. Po nedávnej výmene delostreleckej paľby v nárazníkovej zóne Soul vyhlásil, že tieto zóny už „neexistujú“.
Bennett k tomu dodal, že Kim Čong-una na eskaláciu povzbudzujú aj roky nečinného prihliadania Washingtonu.
„Nastupujúci prezident Donald Trump v roku 2017 vyhlásil, že Kim Čong-unovi nedovolí, aby otestoval medzikontinentálnu balistickú raketu. Ešte v tom roku sa to ale stalo trikrát a v posledných dvoch rokoch Kim otestoval 11 týchto striel alebo ich komponentov. A čo s tým USA urobili? Nič,“ podotkol Bennett s dodatkom, že dodatočné sankcie mierené na konkrétne Severokórejčanov a ich aktivity v zahraničí sú často k ničomu, pretože tieto osoby mimo KĽDR často fungujú pod falošnou identitou.
Okrem toho podľa neho Kim Čong-un samozrejme sleduje aj dianie vo svete, čo mu dodáva ďalšie sebavedomie. „Pozrite sa na Ukrajinu. Spojené štáty začínali Ukrajinu podporovať veľmi opatrne. Nechceli nič vyeskalovať, tak pomaly skúmali vody. Podobne opatrné boli Spojené štáty aj s Izraelom. Myslím si, že Kim to sleduje a vidí, že s pokračujúcimi konfliktami Izraela a na Ukrajine USA nemajú žalúdok na ďalší konflikt v Kórei,“ upozornil.
Aj napriek tomu všetko sa však Bennett domnieva, že najväčšiu úlohu bude hrať v ďalších rozhodnutiach Kim Čong-una vývoj na domácej pôde. Ten je ale veľmi nepriehľadný a môže ho navyše na jednu stranu motivovať k ďalšej eskalácii a na druhej strane zároveň odrádzať od bojového nasadenia armády mimo územia KĽDR.
Na začiatku roku 2024 sa tak zdá, že pokračovanie ďalších testov rakiet a ďalších zbraní alebo vysielanie nových špionážnych satelitov sú takmer isté. Ďalšia eskalácia je pravdepodobná. Vojna naopak nepravdepodobná.
