Svätú Matku Terezu odetú v tradičnom modro-bielom rúchu poznajú aj ľudia mimo kresťanského sveta. Kto bola v skutočnosti žena s rodným menom Agnesë Gonxhe Bojaxhiu? A prečo sa okolo jej životného odkazu točí kontroverzia, kritika a príbehy o utrpení?
Že sa stala známou po celom kresťanskom svete, až tak neprekvapuje. Cirkev totiž vo svojej novodobej histórii nemá veľa ženských hrdiniek, ktoré by vyčnievali a ktorých meno by na verejnosti rezonovalo tak výrazne ako Matka Tereza.
Za svoje humanitárne činy dostala táto svätica celý rad prestížnych ocenení a uznaní. Prečo na jej odkaze dodnes leží tieň pochybostí? Zatiaľ čo jedni ženu, ktorá si za svoju neúnavnú službu chudobným, nemohúcim a umierajúcim vyslúžila prezývku „Anjel z Kalkaty“, oslavujú, tí ďalší ju viac než sväticu vnímajú ako človeka z mäsa a kostí.
Faktom je, že už počas jej života sa objavili podivné svedectvá a dokumenty, ktoré rozprávajú príbeh, ktorý veľmi svätý nie je: Príbeh plný utrpenia, neľudských podmienok, finančných podvodov či sektárskych praktík.
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
Rehoľnou sestrou chcela byť odmalička
Agnesë Gonxhe Bojaxhiu sa narodila roku 1910 v dnešnej severomacedónskej metropole Skopje do úspešnej, finančne zaistenej rodiny. Vo svojich dvanástich rokoch, štyri roky po smrti otca, sa rozhodla zasvätiť svoj život rehoľníctvu.
„Na uliciach som ako dieťa stretávala žobrákov, v meste sa kradlo, v horách sa praktikovala vendeta,“ spomínala na svoje detstvo Matka Tereza, ktorá si už vtedy všímala neprávosti.
Jej otec bol váženým podnikateľom a členom mestskej rady. „Otec nám vždy kládol na srdce, aby sme nezabúdali na tých, ktorí nemali v živote také šťastie ako my. Nabádal nás k súcitu s chudobnými a sám bol štedrý a veľkorysý.“
V medzivojnovom období odcestovala do Írska, kde vstúpila medzi Loretánske sestry a následne do Indie, kde začala pôsobiť v kláštore a prijala meno Tereza. Bola učiteľkou geografie, histórie a katechizmu a hoci ju vzdelávanie detí bavilo, značne ju znepokojovala chudoba, ktorá ju v indickej Kalkate prenasledovala na každom rohu.
„Videla som ľudí, ktorí žijú deň-noc na uliciach pod šírym nebom, spia pri stenách na poduškách z palmových listov… Vtedy som si pomyslela, že keby toto videli našinci u nás doma, prestali by reptať na vlastný osud,“ spomenula si na zážitky, ktoré v Indii zmenili jej život. Rozhodla sa opustiť školu a naučiť sa ošetrovateľské zručnosti. A potom odišla do slumov, slúžiť tým najchudobnejším.
(Článok pokračuje na ďalšej strane)
