Vedci pracujúci v amazonskom dažďovom pralese objavili nový druh hada, o ktorom sa hovorí, že je najväčší na svete.
Tím z University of Queensland cestoval do ekvádorskej Amazónie, aby hľadal predtým nezdokumentovanú severnú zelenú anakondu (Eunectes akayima), na základe pozvania od ľudí z Waorani pozorovať anakondy, o ktorých sa hovorí, že sú podľa vedcov najväčšie.
Tím sa pripojil k lovcom na 10-dňovej expedícii do oblasti Bameno v teritóriu Baihuaeri Waorani, predtým ako sa pustil dolu riečnym systémom, aby „našiel niekoľko anakond číhajúcich na plytčine a číhajúcich na korisť,“ povedal profesor Bryan Fry, biológ z Queenslandská univerzita, ktorá tím viedla, uviedla vo vyhlásení.
Anakondy sú obrovské, nejedovaté hady, ktoré sa nachádzajú vo vode alebo v jej blízkosti v teplých častiach Južnej Ameriky. „Veľkosť týchto nádherných tvorov bola neuveriteľná – jedna samica anakondy, s ktorou sme sa stretli, merala neuveriteľných 6,3 metra na dĺžku,“ povedal Fry o objave tímu, ktorý bol urobený počas natáčania pripravovaného seriálu National Geographic „Pole to Pole with Will Smith.“
Tím tiež uviedol, že počul neoficiálne dôkazy o tom, že v oblasti boli spozorované hady dlhé 7,5 metra a 500 kilogramov.
Zelené anakondy sú najťažšími hadmi na svete podľa Prírodovedného múzea Spojeného kráľovstva, ktoré poznamenalo, že najťažší zaznamenaný jedinec vážil 227 kilogramov. Meral 8,43 metra na dĺžku a 1,11 metra na šírku. Zatiaľ čo iný druh, pytón sieťovaný, býva dlhší – často dosahuje viac ako 6,25 metra na dĺžku – je ľahší.
Detail hlavy anakondy zelenej. Zdroj: The University of Queensland/Bryan Fry
Odborníci, ktorí tieto tvory študujú, však zistili, že novo identifikovaný druh severnej zelenej anakondy sa odlíšil od južnej zelenej anakondy pred takmer 10 miliónmi rokov a geneticky sa líšia o 5,5 %.
„Je to dosť významné – aby som to uviedol do perspektívy, ľudia sa líšia od šimpanzov len asi o 2 percentá,“ povedal Fry. Zistenia sú opísané v časopise MDPI Diversity. Tím sa potom rozhodol porovnať genetiku zelenej anakondy s inými exemplármi inde, aby ich vyhodnotil ako indikátorový druh pre zdravie ekosystémov, a varoval, že Amazonka čelí mnohým hrozbám.
„Odlesňovanie povodia Amazonky v dôsledku poľnohospodárskej expanzie má za následok odhadovanú stratu biotopov o 20 až 31 percent, čo môže do roku 2050 ovplyvniť až 40 percent lesov,“ povedal Fry. Degradácia biotopov, lesné požiare, sucho a zmena klímy ohrozujú vzácne druhy, ako sú anakondy, ktoré existujú v takýchto vzácnych ekosystémoch, dodal.
