Transmastným kyselinám sa dá v konzumnej dobe spracovaných potravín vyhnúť len ťažko. Nájdete ich napríklad v pekárskych výrobkoch, ako sú krekry, sušienky a piškóty, dehydrované polievky s pridaným tukom, hranolky, sladkosti a slané pochutiny.
„Pri snahe znížiť príjem transmastných kyselín v našej strave by sme sa mali zamerať na obmedzenie potravín vyprážaných na olejoch pri vysokých teplotách vrátane vyprážaných jedál a hranoliek z rôznych fastfoodov či vyprážaného pečiva, ako sú napríklad šišky,“ tvrdí Hybenová.
Strašiak menom „éčko“
Strašiakom pre spotrebiteľov sú pridávané emulgátory, čiže „éčka“, a preto sa margarínom vyhýbajú aj z tohto dôvodu. Mnohé „éčka“ sú však neškodnými látkami, ktoré sú nenahraditeľné pre výrobu potravín. Ide o sódu bikarbónu či vitamín C.
„Prídavné látky ako emulgátory, farbivá, arómy či regulátory kyslosti sú ako všetky potravinárske aditíva prísne toxikologicky testované a sú stanovené ich maximálne prípustné množstvá v konkrétnych potravinách. Sú určené tak, aby predstavovali bezpečné množstvo po celý život a zohľadňujú ich pravdepodobný príjem zo všetkých zdrojov,“ dodala Hybenová.
Opačná situácia je pre látky, ktorých zvýšená konzumácia nie je zdraviu prospešná. Pri kvalitnejších margarínoch sa však s nimi nestretnete.
„Karotén sa v margarínoch používa ako prírodné farbivo. Dáva výrobkom žiadanú žltkastú farbu podobnú maslu. Je to aj prekurzor vitamínu A, teda v našom tele sa môže premeniť na vitamín A,“ popisuje odborníčka.
„Emulgátory sú zase skupinou potravinárskych aditív, ktoré umožňujú miešanie vody a oleja či tuku a vytvorenie homogénnej zmesi, z ktorej sa neoddelí voda. Najčastejšie sa používa lecitín z vaječného žĺtka, sóje alebo pšenice a mono- a diglyceridy mastných kyselín,“ pokračuje.
Zlý cholesterol
Pri nutričných hodnotách medzi maslom a margarínom sa špecialisti prikláňajú skôr k druhej potravine. „Rastlinný margarín môže byť v určitých prípadoch pre naše telo vhodnejší než maslo, hlavne pre nižší obsah nasýtených tukov a vyšší obsah nenasýtených tukov, ktoré sú pre zdravie srdca priaznivejšie,“ vysvetlila nutričná špecialistka Tatiana Kyseľová.
Margaríny v porovnaní s maslom majú väčší podiel nenasýtených tukov, čiže mononenasýtených a polynenasýtených tuky. Tie ďalej delíme na omega-6 a omega-3.
„Tie patria medzi esenciálne faktory našej výživy, náš organizmus si ich nevie syntetizovať, a preto ich musíme prijímať stravou,“ a dodáva, že mnohé sú zdraviu prospešné.
Zlý cholesterol zvyšuje práve maslo, ktoré má vyššie hodnoty nasýtených tukov. To sa odzrkadľuje pri nadváhe či obezite. Summa summarum, rastlinné margaríny majú v zložení väčšie množstvo zdraviu prospešných tukov, než keby si na chlieb natriete maslo.
Prospešné látky
Nutričná špecialistka sa pozrela na vitamíny obsiahnuté v oboch výrobkoch. Kým v masle sa vyskytujú v prirodzenej forme, do margarínov ich výrobcovia umelo pridávajú.
„Margaríny môžu byť taktiež obohatené o ďalšie prospešné látky, ako sú napríklad vitamíny A, D a E alebo antioxidanty, ktoré podporujú celkové zdravie. Ide však o syntetické formy, ktoré telo nemusí vždy rovnako dobre absorbovať,“ dodáva.
Vitamíny A a D sa tak v masle objavujú prirodzene, čo predstavuje pre organizmus lepší zdroj látok. Pokiaľ siahneme po margarínoch, ideálne je zvoliť kvalitnejšie značky, pretože neobsahujú spomínané transmastné kyseliny a stretneme sa pri nich s menším množstvo pridaných látok.
Ak sa pri pulte neviete rozhodnúť, či si zakúpiť maslo, alebo margarín, zdraviu neublížite akoukoľvek voľbou. Pri oboch výrobkoch sa stretnete s výhodami aj nevýhodami. Odborníčky sa zhodujú v tom, aby sme dbali na pestrú a vyváženú stravu. V malej miere sú tieto potraviny neškodné.
