Podľa bezpečnostného experta Vladimíra Bednára by Severoatlantická aliancia mohla fungovať aj bez účasti Spojených štátov, hoci by stratila niektoré kľúčové schopnosti. Zvyšok členských krajín má totiž v niektorých oblastiach silu, ktorá dokáže USA nielen vyrovnať, ale dokonca ich aj prekonať, uvádzajú tvnoviny.sk.
Trumpove výroky a kontroverzné postoje
Bývalý americký prezident Donald Trump v minulosti spôsobil medzi členmi NATO rozruch, keď naznačil, že Spojené štáty by nemuseli brániť krajiny, ktoré si „neplnia svoje záväzky“. Dokonca sa nechal počuť, že by podporil ruský útok na niektorých spojencov.
Ďalším znepokojujúcim momentom bola jeho snaha získať Grónsko – územie patriace Dánsku, ktoré patrí medzi zakladajúcich členov Aliancie. Tento druh rétoriky pripomína skôr imperiálne ambície Ruska a v Európe vyvolal značné obavy.
Vnútorné napätie v USA
Situáciu ďalej komplikuje uniknutá komunikácia medzi významnými postavami americkej politiky, vrátane Marca Rubia či JD Vancea. Z týchto správ vyplýva, že niektorí predstavitelia USA vnímajú európskych členov Aliancie ako „obranných parazitov“. K tomu sa pridávajú výzvy niektorých politikov a vplyvných osobností, ako Elon Musk, aby Amerika NATO opustila.
V reakcii na tieto hrozby sa čoraz častejšie objavujú úvahy, že by Európa mala byť schopná brániť sa sama – pre prípad, že by sa Washington rozhodol zo zoskupenia odísť.
Vystúpenie USA je momentálne nepravdepodobné
Podľa Bednára je však takéto vystúpenie v súčasnosti veľmi nepravdepodobné. Americký prezident nemôže NATO opustiť bez schválenia Kongresu, čo momentálne vzhľadom na rozloženie síl nie je realistické. Zaujímavé je, že práve súčasný minister zahraničných vecí Marco Rubio v minulosti presadil legislatívu, ktorá jednostranný odchod USA z Aliancie znemožňuje.
Zároveň by vystúpenie poškodilo aj samotné Spojené štáty. V Európe totiž majú strategicky dôležité vojenské základne, ktoré zohrávajú významnú úlohu napríklad v operáciách na Blízkom východe. Analytik upozorňuje, že ak by Spojené štáty stratili prístup k týmto základniam, museli by vybudovať nové, čo by bolo finančne veľmi náročné.
NATO by nezaniklo
Hoci by Trump mohol NATO poškodzovať aj bez toho, aby z neho formálne vystúpil, Bednár tvrdí, že samotné opustenie Aliancie Spojenými štátmi by ešte neznamenalo jej zánik. Podľa neho je mýtus myslieť si, že bez USA by NATO stratilo všetku silu.
V mnohých oblastiach totiž zvyšok členov disponuje vysokým potenciálom – napríklad v počte vojakov, moderných tankoch či letectve. Európske krajiny podľa neho nie sú tak bezbranné, ako sa často prezentuje.
Slabiny európskej obrany
Aj keď by Aliancia mohla prežiť, jej schopnosti by boli značne obmedzené. Najväčším problémom by bol nedostatok protivzdušnej obrany, ktorý by výrazne znižoval schopnosť čeliť masívnym útokom zo vzduchu. Významné rezervy sú aj v oblasti munície – niektoré krajiny, ako napríklad Nemecko, mali ešte nedávno zásoby len na pár dní intenzívnych bojov.
Nedostatok spravodajských kapacít
Najväčšou slabinou by však bola strata spravodajských informácií, ktoré dnes zabezpečujú najmä americké satelity. Kým USA majú na orbite okolo 250 vojenských satelitov, európske krajiny (vrátane Spojeného kráľovstva) ich majú len asi 40. Rozdiel je však ešte výraznejší v kvalite – špičkové americké satelity RAP dokážu pokrývať celý svet, zatiaľ čo európske alternatívy sú technicky výrazne pozadu.
Jadrový odstrašujúci efekt
Zánik amerického „jadrového dáždnika“ by bol ďalšou vážnou stratou. V súčasnosti disponujú jadrovými zbraňami v rámci NATO iba Francúzsko a Spojené kráľovstvo. Francúzsko má okolo 300 jadrových hlavíc a ich systém je úplne nezávislý, zatiaľ čo britské zbrane sú čiastočne technologicky naviazané na USA. Paríž v minulosti dokonca navrhol, že by bol ochotný poskytnúť prístup k svojmu jadrovému arzenálu aj iným európskym štátom – o túto možnosť sa aktuálne zaujíma Poľsko.
Nevyvážené výdavky na obranu
V rámci NATO existujú aj vnútorné rozdiely, najmä čo sa týka investícií do obrany. Niektoré krajiny južnej Európy – ako Taliansko, Portugalsko alebo Španielsko – vynakladajú na obranu menej než dohodnuté 2 % HDP. Ich vzdialenosť od frontovej línie a menší pocit ohrozenia prispievajú k tomu, že tieto štáty obranu podceňujú.
