Keď Johana priviedla Káju ukázať mamičke, žiadne kázanie sa nekonalo. Matka pochádzala z učiteľskej rodiny, vedela niekoľko jazykov a voči nonkonformnému umelcovi predsudky nemala.
„Len mu kládla na srdce: Karlíčku, prosím vás, nech je dievča do pol ôsmej doma, my si prajeme, aby zmaturovala.“ A tak to bolo každý deň, o pol ôsmej Kája Johanu doviezol na skútri domov.
Vyrástli v ateliéri pod stolom
Po dvojročnej známosti, v lete 1968, sa Kája s Johanou vzali. Johane bolo sedemnásť a svadba prebehla v utajení. Zariadil ju Jan Saudek, ktorý už mal v tom čase niekoľko manželstiev za sebou, a tak mohol poslúžiť skúsenosťami.
„Štrnásteho júla, dobytie Bastily. Tridsať stupňov už od rána, horúco na odpadnutie,“ popísala slávnostný deň Johana.
„Ja som mala na sebe zlaté kovové šaty, ani neviem, kde som ich vzala. Vyšklbla som im podšívku a ony strašne škrabali. Kája mal anglický vlnený oblek, takže tiež padal od horúčavy. Takto vyštafírovaní sme sadli na skúter a odfrčali na radnicu,“ pokračovala.
Novomanželia si spolunažívali oddelene aj po svadbe. Karel v rodinnej vile v Podolí, Johana v byte v Malej Štefanskej.
Galéria: Karel Saudek
„Tam som išla z pôrodnice s Patrikom, mama bola senzačná, vzala si jeho výchovu na starosť, mala iba tridsaťsedem rokov. My s Kájou ďalej randili, aj keď sme boli manželia. Ja študentka, Kája ženáč, ale bez povinností, mali sme sa skvele. Ale pretože sme chceli ďalšie dieťa, dohodli sme sa, že sa sťahujeme.“
Dcéra Berenika už vyrastala v strahovskom dome, ktorý Karel svojpomocne postavil. „Deti boli stále s nami. Kája s nimi chodil na prechádzky, kde mohli lietať. Do výchovy sa neplietol, nikdy nebol prísny, nehneval sa na ne,“ popísala Káju v otcovskej úlohe Johana.
„Naše deti vyrástli pri Kájovi v ateliéri pod stolom. Kája kreslil a Patrik s Berenikou sa hrali. Obaja majú po otcovi výtvarný talent.“
Bola si istá svojou osobnosťou
O tom, akú mal Karel manželku, by mohli mnohí muži iba snívať. „So všetkým som súhlasila. Keď sa ma na niečo pýtal, odpovedala som mu: ,Áno Kájo, áno.´ A tak ma aj namaľoval. K mojim ústam spravil bublinu a tam napísal: Áno,“ pochválila sa.
Keď ju manžel občas nahneval a ona zvýšila hlas, okamžite volal svokre, Johaninej mame. „Povedal jej, ,milostivá pani, dohovorte mojej manželke, ona zúri´. Maminka si ma teda vzala k telefónu a vyčítala mi, že mám byť na neho dobrá, pretože aj on je veľmi dobrý človek,“ zaspomínala si.
Napriek tomu si Karel nemohol sťažovať, keďže mal po boku nielen, že milujúcu manželku, ale aj ženu, ktorá mu čo-to odpúšťala. Vila Saudkovcov bola známa búrlivými oslavami, na ktorých sa v 70. a 80. rokoch stretávali mnohé významné osobnosti.
Výtvarníci, herci, režiséri… Nechýbali ani oku lahodiace ženy, ale keďže si bola Johana istá svojou osobnosťou, nad manželovými neverami sa skrátka povzniesla.
„Monogamné manželstvo sme rozhodne nemali, ale bolo mi to srdečne jedno. Kájo si veľmi užíval, ako ho tie milenky zbožňovali. Dávalo mu to energiu aj do práce. Raz bol pre naše dievčatko do škôlky a priviedol ju domov aj s jej učiteľkou. Ja som sa mu ale páčila viac a mal ma aj radšej ako ostatné. Vedela som preto, že sa vždy vráti ku mne. Iná alternatíva mi ani nenapadla. Všetko som mu teda odpúšťala. Bol to dobrý život, iný by som nechcela,“ opisuje ďalej.
A na otázku, ako si Karla predstaví, keď na neho myslí, bez rozmýšľania odpovedala: „S Kájou sa mi spája slnko, horúco. Jeho široké ramená a úzke boky. Frajerskú chôdzu. A ako ho vidím? Ide proti mne, chytí ma za ruku. Krásne mužne vonia a rozpráva mi. Máme rozpálené telá nasiaknuté energiou zo slnka, prídeme domov, pomilujeme sa napríklad o druhej popoludní. Potom si dáme pohárik a zase sa rozprávame… Toto si predstavujem. Pretože takto sme to mali celý život,“ uzavrela Johana Saudková.
