Aby norma začala platiť, musia ju ešte schváliť ministri členských krajín a plénum Európskeho parlamentu, čo sa však už považuje za formalitu. Očakáva sa, že budúci rok belgické predsedníctvo Rady EÚ začne pracovať na dokončení legislatívnych textov s cieľom dosiahnuť finálne schválenie vo februári. Na finálne schválenie dohody nie je potrebný jednomyseľný súhlas krajín.
Nemecko a juhoeurópske krajiny si dohodu pochvaľujú
„Veľmi dôležité rozhodnutie: Európa sa po dlhých debatách konečne dohodla na spoločnom azylovom systéme. Vďaka nemu obmedzíme nelegálnu migráciu a uľavíme štátom, ktoré sú mimoriadne silne postihnuté,“ reagoval na dohodu nemecký kancelár Olaf Scholz, podľa ktorého pakt pomôže aj jeho krajine.
Nové pravidlá privítali aj vládni politici Talianska, Grécka a Španielska, kam každoročne prichádzajú desiatky tisíc migrantov z Afriky či Ázie. Podľa gréckeho premiéra Kyriakosa Mitsotakisa zodpovedá pakt politike gréckeho kabinetu, ktorý presadzuje „striktné ale spravodlivé“ podmienky pre migráciu.
Podľa španielskeho premiéra Pedra Sáncheza dohoda umožní čeliť viac koordinovaným a ľudským spôsobom migračným tlakom. Taliansky minister vnútra Matteo Piantedosi zase zdôraznil nájdenie rovnováhy medzi zodpovednosťou a solidaritou.
Pozitívne sa o dohode vyjadrujú ministri českej vlády. Podľa ministra zahraničia Jána Lipavského (Piráti) je migračný pakt nutný a pomôže brániť aj Českú republiku. Premiér Petr Fiala (ODS) zdôraznil, že návrh neobsahuje povinné kvóty pre prijímanie migrantov.
Dohodu naopak ako „pozvanie miliónov migrantov do Európy“ kritizuje šéf opozičného hnutia ANO Andrej Babiš. Podľa Fialu tým šéf opozície iba potvrdzuje, že nerozumie európskej politike.
