Mačky sú občas považované za bezcitné, len napoly domestikované a voči ľuďom vypočítavé. Podľa novej štúdie, ktorá vychádza z rozhovorov vedcov so stovkami majiteľov týchto zvierat, to ale nezodpovedá realite. Z výskumu mačky vychádzajú ako citliví a „empatickí“ tvorovia schopní cítiť smútok.
Štúdia vyšla v odbornom časopise Applied Animal Behavior Science. Jej autori v nej získali odpovede viac ako štyroch stoviek majiteľov mačiek, ktorí niekedy v minulosti, keď už mačku vlastnili, prišli o iného domáceho maznáčika, píše portál ČT 24.
Vedcov zaujímalo, či sa mačkám po tejto smrti nejako zmenilo správanie, a to krátkodobo, aj dlhodobo. Autori pripúšťajú, že metóda nie je ani zďaleka dokonalá; pochopiteľne ju ovplyvňujú ľudské emócie majiteľov. Existuje tu teda možnosť, že ľudia prenášali vlastný smútok zo straty zvieraťa na mačku – niektoré dáta získané zo štúdie túto interpretáciu naznačujú.
Ale nič lepšie nie je k dispozícii – experiment, kde by prírodovedci zabíjali stovky psov a mačiek, nie je z etického hľadiska dosť dobre predstaviteľný. Takže si biológovia musia vystačiť s tým, čo majú. Podľa výsledkov, ktoré vedci porovnávali so staršími výskumami, ktoré sledovali za podobných okolností iné druhy zvierat, môže u mačiek dochádzať k prejavom „trúchlenia“. Teda ich zmeny správania boli značne podobné tomu, čo predtým iní vedci videli u psov, ktorým zomrelo nejaké blízke zviera.
Medzi tieto prejavy patria najčastejšie poruchy spánku a príjmu potravy, ale aj sociálne poruchy – mačky potom výrazne viac (alebo menej) vyhľadávali ľudskú pozornosť. Vedci sa ale stretli aj s tým, kedy mačky hľadali svojich stratených zvieracích „priateľov“, a to občas aj značne nutkavo.
Autori práce dokonca našli aj jednu priamu úmeru: čím dlhšie mačky žili so svojim strateným spoločníkom alebo čím pozitívnejší bol ich vzájomný vzťah, tým viac sa u nich prejavovali známky smútku. Približne dve tretiny mačiek v tejto štúdii žili spolu s inými mačkami, ale jedna tretina žila so psami.
Autori nehovoria, že mačacie smútenie je teraz jasne popísaný a doložený fenomén. Ide iba o druhý výskum, ktorý sa téme venoval, takže poznanie tohto javu je ešte len v začiatkoch. Vedci by ale radi v jeho výskume chceli pokračovať, už len preto, že mačky sa stále častejšie stávajú domácimi miláčikmi.
Vedci už dávno nepokladajú zvieratá za neschopné podobné empatie, akú má človek. Biológovia popísali stovky prípadov, keď zvieratá trúchlili nad svojimi mŕtvymi; vie sa o tom u delfínov, slonov, a najmä u primátov.
