S počtom 500 odbehnutých maratónov zaujala vo svetovom rebríčku žien 43. miesto, vedie ho 82-ročná Nemka s 2313 pretekmi… Pani Seidlová behala aj v Petrohrade či Jeruzaleme, absolvovala aj tzv. veľkú šestku prestížnych maratónov – v New Yorku, Bostone, Londýne, Berlíne, Chicagu a Tokiu. Beží sa jej v zahraničí inak ako na Slovensku?
„Áno, tu nie je toľko bežcov a každý si všíma, že aha ako táto stará baba behá, ani štýl nemá dobrý,“ vraví. „No keď som v zahraničí v mase 40-tisíc bežcov, tam si ma nikto nevšíma, nikto sa o mňa nezaujíma a bežím si svoje vlastné preteky. Paradoxne mám na takýchto veľkých maratónoch väčšiu intimitu.“
„Už roky túžim vycestovať na Island a behať v Reykjavíku aj za polárny kruh do Nórska. V Tromso sa beháva Midsommer maratón. Kdesi v kútiku duše mám aj Sydney, ktoré sa chce pridať k veľkej šestke,“ odpovedá na otázku, kam by rada vyrazila najbližšie roky.
Behala aj na rôznych zvláštnych miestach: v podzemných garážach v Česku, na streche Slovenského rozhlasu aj v soľnej bani Sondershausen. „Počas snehovej kalamity sme do Nemecka skoro ani nedošli. Vyfasovali sme prilby a čelovky, sfárali sme 700 m pod zem, kde sa bežal 5-kilometrový okruh. Pod nohami nám chrapčala soľ, akoby sme behali v snehu,“ hovorí.
Ďalší pamätný maratón sa odohral vo Švajčiarsku, z Davosu až do hory. „Začiatkom septembra bolo dole teplúčko, na tielko a trenírky. A zrazu prišla snehová búrka,“ spomína. Silný vietor a bičujúca voda boli strašné, no iné východisko ako doraziť do cieľa neexistovalo. „Vtedy sa mi prvýkrát stalo, že som v cieli od šťastia plakala.“
