Medzičasom stanica BBC s odvolaním sa na správy očitých svedkov uviedla, že neznáme osoby v noci na sobotu zlikvidovali spontánne vznikajúce pietne miesta, ktoré sa objavili vo štvrti Marjino, kde sa v piatok v miestnom chráme konali pohrebné obrady za Navaľného.
Tieto pomníčky boli vo dvoroch domových blokov. Ľudia tam kvety a fotografie politika, ktorý zomrel vo väzenskom tábore, zastokávali do kôp odhrnutého snehu, ak už v chladnom počasí nevydržali v zástupe čakať na možnosť podísť až k Navaľného hrobu na Borisovskom cintoríne.
Ako vyplýva z reakcií na sociálnych sieťach, na príležitosť dostať sa na cintorín ľudia v piatok v zástupoch čakali až do 21.00 – 21.30 h miestneho času.
V Rusku začali trestať za Navaľného meno na plagáte
Súdy v niektorých regiónoch Ruska označili meno politika Alexeja Navaľného za extrémistický symbol. Na základe tejto klasifikácie už nad opozičnými aktivistami vyniesli aj tresty odňatia slobody.
Ako s odvolaním sa na ľudskoprávnych aktivistov informovala britská stanica BBC, jednou z odsúdených na sedem dní väzenia je aktivistka z mesta Murmansk, ktorá v uplynulých dňoch prichádzala na zhromaždenia na pamiatku opozičného politika s plagátom s textom: „Alexej Navaľnyj bol zabitý“.
Bola za to trikrát zadržaná, pričom polícia s ňou zakaždým spísala protokol o správnom delikte. V piatok však súd rozhodol už o jej vzatí do väzby. Text na plagáte, ktorý mala mladá žena na proteste, totiž podľa súdu naznačoval, akoby zodpovednosť za smrť opozičného vodcu mal niesť ruský prezident Vladimir Putin.
Súd argumentoval aj tým, že Navaľnyj bol odsúdený za extrémizmus, takže aj jeho meno je „atribútom a symbolom“ extrémizmu. Rovnakú argumentáciu použili súdy i v najmenej troch ďalších prípadoch, a to v mestách Čeľabinsk, Krasnodar a Uľjanovsk.
Ľudskoprávni aktivisti v Rusku poukazujú na to, že Navaľného priezvisko „nebolo a nemôže byť zakázané žiadnym súdnym rozhodnutím“.
Domnievajú sa tiež, že vzhľadom na geografické vzdialenosti medzi jednotlivými mestami trestanie za použitie Navaľného priezviska už možno považovať za prax, nie za nejaký lokálny exces.
(Článok pokračuje na ďalšej strane)
