Kedysi sa všetci vedeli hýbať, tancovať, vytvárať rytmus. Už len ten pocit, keď všetci tlieskajú spoločne do rytmu, spája ľudí na bazálnej úrovni. Zažívajú spoločný zážitok, ako napríklad na koncerte. Aj to patrí k somatickej praxi.
Ako často využívajú Slováci služby psychoterapeutov či koučov?
Ženy sú na tom lepšie než muži, sú otvorenejšie psychologickej pomoci. Je to aj tým, ako sú muži vychovávaní – chlap nemá plakať, chlap musí byť tvrdý ako skala. Takže aj muži by si zaslúžili viac pozornosti.
Celkovo je však na Slovensku kvalitná psychologická pomoc málo prístupná. Finančne a aj dostupnosťou profesionálov. Náš štát situáciu podceňuje a málo investuje do duševného zdravia, čo sa potom negatívne prejavuje inde v systéme. Návratnosť investícií do duševného zdravia je preukázaná, u nás sa to však nedeje.
Koľko somatických koučov je na Slovensku?
Dalo by sa nás spočítať na prstoch jednej ruky. Pokiaľ však viem, na Slovensku som prvá a jediná s certifikáciou v tomto konkrétnom výcviku.
Výcvik v somatickom koučingu som absolvovala v londýnskej The Somatic School, čo je prvá spoločnosť na svete, ktorá získala druhý stupeň akreditácie v somatickom koučingu. Výcvik prekonal všetky moje očakávania a odporučila by som ho všetkým mojim kolegom.
Čo by si chcela našim čitateľom odkázať?
Neignorujte sa, počúvajte sa a začnite vždy od seba. Keď ignorujete seba, ignorujete aj ľudí okolo seba. A ak sa chcete postarať o druhých, postarajte sa najprv sami o seba.
