Zároveň nesmieme klienta ľutovať. Keď niekoho ľutujeme, vzniká nerovný vzťah. Ja sa mám lepšie než ty, ty si chudák, ktorého ľutujem. Kouč a klient majú mať rovnocenný vzťah. A prím hrá telo a jeho potreby.
Prešla si teda aj ty koučingom alebo psychoterapiou predtým, ako sa z teba stala somatická koučka?
Áno. Potrebovala som sa zmieriť s tým, ako funguje svet. V mojej práci sledujem veľa utrpenia. Prijať to, že nemôžem ovplyvniť osud klientov, bolo pre mňa kľúčové.
Prešla som si somatickou psychoterapiou, v rámci ktorej som pracovala na tom, aby som si neprinášala robotu domov a mala kapacitu byť tu pre klientov.
Na klasickej psychoterapii som nebola nikdy, vždy pre mňa dával väčší zmysel somatický prístup. A na somatickej psychoterapii som bola prvýkrát pred 10 rokmi. Vtedy som bola kariérne veľmi úspešná, ale nedokázala som oddychovať a bola som v permanentnom strese. Cez tento zážitok som videla, aké efektívne sú somatické prístupy.
Ako ti somatický prístup pomohol v osobnom živote?
Začala som viac dôverovať svojmu telu, vedome s ním komunikovať. Od detstva mám ekzém, o ktorom si doktori mysleli, že je to prejav celiakie, keďže som mala zvýšené protizápalové hodnoty. Trpela som aj epilepsiou či urologickými ťažkosťami, ktoré nemali lekársky podloženú príčinu.
Dnes už viem, že to boli psychosomatické prejavy. Teraz je ekzém môj kamarát, ktorý mi hovorí: „Alena, spozorni, niečo sa deje.“
Okrem iného sa vďaka somatickým prístupom viem ľahko rozhodovať. Keď si človek niečo spracuje aj na úrovni psychiky, aj na úrovni tela, je o tom vnútorne presvedčený. Nepotrebuje sa pýtať ďalších ľudí, či je jeho rozhodnutie správne.
Aké techniky zo somatickej praxe by si naši čitatelia mohli vyskúšať?
Už len úsmev či vzpriamenie chrbtice a zdvihnutie brady nás dokáže cez biochémiu tela pozitívne ovplyvniť. V tvári a ušiach je extrémne veľa nervových zakončení.
(Článok pokračuje na ďalšej strane)
